Procesy a kritéria stanovenia minimálnej mzdy v krajinách EÚ

Minimálnej mzde sa v posledných mesiacoch venovala zvýšená pozornosť. Stanovenie minimálnej mzdy sa v súčasnosti naprieč krajinami EÚ líši a neexistuje jednotný systém na určovanie minimálnych miezd. V tomto článku sa dočítate o tom, akým spôsobom sa stanovuje úroveň minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie.

Po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR, minister práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil, že zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedospeli k dohode a preto spôsob stanovenia úrovne minimálnej mzdy vyplynul z automatu, ktorý určuje výšku minimálnej mzdy na nasledujúci rok, ako 57 % štatisticky zistenej priemernej mzdy z  dvoch predchádzajúcich rokov. Výška minimálnej mzdy na rok 2025 bola stanovená na 816 EUR v hrubom. Podiel minimálnej mzdy na štatisticky zistenej priemernej mzde z dvoch predchádzajúcich rokov sa vláda chystá zvýšiť z 57 % na 60 %. Okrem spomínaného zvýšenia novela zákona o minimálnej mzde implementuje smernicu Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách.

Okrem Slovenska, začínajú spomínanú smernicu Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách preberať aj mnohé iné členské štáty. Smernica bola prijatá v roku 2022 a úlohou členských štátov je ju implementovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 15. novembra 2024. Cieľom smernice je zlepšenie pracovných podmienok, odstránenie príjmových nerovností zamestnancov a zlepšenie kolektívneho vyjednávania. Smernica tvorí základ pre harmonizáciu a zlepšovanie systémov minimálnych miezd v rámci Európskej únie, pričom zohľadňuje rôznorodé ekonomické a sociálne podmienky v jednotlivých členských štátoch.

Prirodzene tak spôsoby stanovenia úrovne minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie prejdú zmenami a úpravami. Implementácia smernice je ponechaná v autonómii členských štátov, ktoré budú vychádzať z medzinárodného porovnania. Z pohľadu Slovenska je teda zaujímavé skúmať, akým spôsobom sa stanovuje minimálna mzda v súčasnosti v iných členských štátoch?

Stanovenie minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie sa riadi rôznymi prístupmi, ktoré sú odrazom ekonomických podmienok a sociálnych dohôd v krajinách Európskej únie. Spôsoby určenia úrovne minimálnej mzdy delíme na dve väčšie kategórie, na stanovenie úrovne minimálnej mzdy prostredníctvom zákona alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

V 6 z 27 členských štátov Európskej únie sa výška minimálnej mzdy nestanovuje zákonom, ale je výsledkom kolektívneho vyjednávania. Tento spôsob stanovenia minimálnej mzdy umožňuje, aby sa úroveň minimálnej mzdy prispôsobila špecifikám jednotlivých odvetví.

Drvivá väčšina krajín na stanovenie výšky minimálnej mzdy využíva zákon. Výšku minimálnej mzdy teda stanovuje vláda a upravuje sa prostredníctvom rôznych makroekonomických indikátorov.

Mzda stanovená kolektívnym vyjednávaním: Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Taliansko, Belgicko

Zákonom stanovená minimálna mzda: Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko

Stanovenie výšky minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie sa neobmedzuje len na spôsoby určenia minimálnej mzdy, ale zahŕňa aj kritéria, ktoré sú pri stanovovaní využívané. V  krajinách sa často využívajú rôzne makroekonomické ukazovatele, akými sú napríklad vývoj priemerných miezd v krajine a v susedných krajinách, rast hrubého domáceho produktu, miery zamestnanosti a nezamestnanosti, výška minimálnych životných nákladov, rast produktivity alebo konkurencieschopnosť. Okrem rôznych ukazovateľov sa využíva aj automatická indexácia, či už s využitím vyhladeného indexu zdravia alebo indexu spotrebiteľských cien. Každá krajina však má svoj osobitý spôsob využitia spomenutých indexov.

Niektoré krajiny sa na druhej strane rozhodli pre stanovenie úrovne minimálnej mzdy na základe pevne stanoveného podielu minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde alebo jej mediáne. Írsko plánuje dosiahnuť 60 % mediánu mzdy, zatiaľ čo Španielsko sa zameriava na rovnaké percento z priemernej mzdy. Bulharsko a Estónsko majú rovnaký cieľ, a to aby minimálna mzda dosiahla 50 % priemernej mzdy. V Chorvátsku sa podiel minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde zohľadňuje ako jeden z ukazovateľov pri stanovovaní výšky minimálnej mzdy a Litva už má tento systém v platnosti. Výška minimálnej mzdy v Litve nesmie byť nižšia ako 45 % a vyššia ako 50 % priemernej mzdy.

Rôzne makroekonomické ukazovatele/automatická indexácia: Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Belgicko

Podiel minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde alebo mediáne hrubej mzdy: Bulharsko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Chorvátsko, Litva, Slovensko

Zaujímavou krajinou z pohľadu stanovovania minimálnej mzdy je Belgicko. Minimálna mzda v Belgicku sa stanovuje na národnej úrovni, na základe automatických indexácií a zároveň má Belgicko aj odvetvové minimálne mzdy, ktoré sú stanovené kolektívnym vyjednávaním.

Na záver, je možné pozorovať, že stanovovanie minimálnych miezd v krajinách EÚ je rôznorodé, pričom každá krajina pristupuje k problematike minimálnych miezd inak. S blížiacimi sa zmenami, ktoré prinesie implementácia spomínanej smernice EÚ, môžeme očakávať väčšiu harmonizáciu týchto procesov, ktorú bude možné sledovať v blízkej budúcnosti.

Zdroje: Eurofond. Dostupné na: Home | European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions (europa.eu)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii