Dve dekády rovnakého zaobchádzania: Antidiskrimačný zákon oslavuje 20 rokov.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tiež známy aj ako antidiskrimačný zákon, tento rok oslavuje 20 rokov od svojho prijatia. Tento zákon bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky koncom mája 2004. 

Zákon o rovnakom zaobchádzaní sa stal dôležitým nástrojom v boji proti diskriminácii na Slovensku a jeho predmetom je úprava uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovenie prostriedkov právnej ochrany v prípade, že dôjde k porušeniu tejto zásady.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v rôznych smeroch, pričom spočíva v
 „ … zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“ ( § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pre diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Dodržiavanie tejto zásady zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými osobami, a to nielen v prístupe k zdravotnej starostlivosti, sociálnemu zabezpečeniu, vzdelávaniu a v poskytovaní tovarov a služieb , ale aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a podobných právnych vzťahov. To je dôvodom prečo má zásada rovnakého zaobchádzania významný dopad aj na riešenie problematiky nerovností príležitostí mužov a žien na trhu práce.

Antidiskriminačný zákon predstavuje jeden z mnohých legislatívnych nástrojov, ktorý napomáha v riešení tejto problematiky. Ďalším, v ktorom je spomenutá uvedená problematika, konkrétne rozdielne odmeňovanie mužov a žien na trhu práce, je zákon č. 311/2001 Z.z Zákonník práce. „Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty …“ (§ 119a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce).

Problematike sa aktívne dlhodobo venuje aj Európsky parlament a rada Európskej únie. Na začiatku mája 2023 bola vydaná Smernica 2023/970, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania, ktorú je potrebné transponovať do roku 2026. Je všeobecne známe, že rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami sú na trhu práce prítomné už pomerne dlho. Podľa údajov zo Štvrťročného výkazu o cene práce dosiahol priemerný hodinový zárobok mužov za 3. štvrťrok 11,02 EUR, pričom každý druhý muž zarobil 9,13 EUR. Naopak, priemerný hodinový zárobok žien v sledovanom štvrťroku dosahoval 9,33 EUR a medián 8,08 EUR.  Priemerný hodinový zárobok žien tak bol v absolútnom vyjadrení o 1,69 EUR nižší. Rodový mzdový rozdiel v 3. štvrťroku predstavoval hodnotu 15,34 % pre priemer a 11,46 % pre medián. Pri porovnaní priemerov tak zarábali muži o 15,34 % viac ako ženy.

Zdroj: Štvrťročný výkaz o cene práce (3. štvrťrok 2024)

Okrem vyššie uvedeného, existuje ešte množstvo iných prístupov ako skúmať rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Jedným z nich je napríklad analýza pomocou bunkového systému. Tá sa sústreďuje na identifikáciu mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami pracujúcimi na rovnakej pracovnej pozícii (v súlade s klasifikáciou SK ISCO-08) u totožného zamestnávateľa.

Zdroj: Štvrťročný výkaz o cene práce (3. štvrťrok 2024)

Ak na rovnakej pracovnej pozícii u rovnakého zamestnávateľa  pracuje jeden muž a jedna žena, rodový mzdový rozdiel dosahuje 4,86 % pre priemer a 4,65 % pre medián. V prípade, že na rovnakej pracovnej pozícii u rovnakého zamestnávateľa pracuje aspoň 10 žien a aspoň 10 mužov, rodový mzdový rozdiel dosahuje hodnotu 8,07 % pre priemer a 7,58 % pre medián.

Zohľadnením vyššie uvedených podmienok dochádza k poklesu hodnôt, rodový mzdový rozdiel však naďalej pretrváva. Táto skutočnosť je do istej miery spôsobená variabilitou pracovných činností zamestnanca, a to aj napriek rovnakému pracovnému zaradeniu podľa klasifikácie SK ISCO – 08. Z bežnej praxe totiž vieme, že ak u jedného zamestnávateľa pracuje aspoň 20 zamestnancov, 10 mužov a 10 žien, s rovnakým pracovným zaradením, na rovnakej pracovnej pozícii, ich pracovná náplň sa v určitom rozsahu líši.

V závere možno konštatovať, že rozdielne odmeňovanie mužov a žien je napriek legislatíve stále prítomným problémom na pracovnom trhu, ktorý negatívne ovplyvňuje spravodlivé podmienky pre všetkých zamestnancov. Okrem toho, je dôležité si uvedomiť, že rozdielne odmeňovanie nie je len výsledkom priamej diskriminácie na základe pohlavia. Na rozdiel vplýva množstvo iných faktorov, ako sú vek, vzdelanie, počet rokov praxe, alebo počet detí a množstvo iných.