Mám prácu
Čas čítania 13:25
Mám prácu
Kategória:
Mám prácu

Aké príznaky naznačujú, že ste workoholik?

Príznaky workoholizmu zahŕňajú nadmerné pracovné nasadenie, zanedbávanie zdravia a vzťahov, problémy s oddychom a pocit viny mimo práce.

Čo je to workoholizmus?

Workoholizmus je stav, keď osoba preceňuje alebo preháňa svoju pracovnú angažovanosť, často na úkor svojho osobného života, zdravia a vzťahov. Tento fenomén je charakterizovaný nadmerným venovaním sa práci – až do tej miery, že sa stáva prioritou pred inými dôležitými aspektmi života. Jednotlivec trávi v práci viac času, než je potrebné alebo zdravé a zároveň výrazne zanedbáva osobný čas, odpočinok a rodinné aktivity. Na druhej strane pociťuje výrazný stres alebo vinu, keď nie je aktívny v práci.

Aké sú najčastejšie príznaky workoholika?

Príznaky workoholizmu sú rôzne. Skúste si zodpovedať nasledujúce otázky:

  • Myslíte neustále na prácu (aj počas voľna alebo vo chvíľach, kedy by ste mali oddychovať)?
  • Pracujete dlho do noci alebo cez víkendy, aj keď to nie je nevyhnutné?
  • Máte problémy s vypnutím pracovného režimu, aj keď je práca dokončená?
  • Sťažuje sa vám rodina a priatelia, že ich zanedbávate, resp. nechodíte na žiadne spoločenské podujatia a nemáte zaujem o žiaden koníček?
  • Ste presvedčený o tom, že nikto iný nevykoná prácu tak dobre ako vy, a preto ju nikomu nedelegujete?
  • Vnímate oddych alebo relaxáciu ako niečo nesprávne?

Zodpovedali ste na väčšinu otázok „áno“? Tak čítajte ďalej, či sa „nájdete“ aj v nasledujúcich riadkoch.

Workoholici mávajú často problémy so spánkom, bolesti hlavy a žalúdka, majú nepravidelný režim a zanedbávajú správne stravovanie. Pociťujú tlak na výkon a majú strach zo zlyhania alebo neúspechu. Majú pocit nenahraditeľnosti – sú presvedčení o tom, že firma alebo tím bez nich nemôžu fungovať. Svoju hodnotu ako človeka si spájajú výlučne s pracovnými výsledkami.

Aký je rozdiel medzi pracovitosťou a workoholizmom?

Rozdiel medzi pracovitosťou a workoholizmom spočíva v prístupe k práci, motiváciách a vplyve na celkovú kvalitu života. V súvislosti s postojom k práci sú rozdiely nasledovné:

  • Pre pracovitého človeka je práca dôležitá, ale nie jediným zdrojom uspokojenia. Pracovití ľudia si stanovujú realistické ciele a vedia, že oddych je nevyhnutný pre dlhodobú produktivitu. Vedia, kedy prestať, aby si zachovali energiu a kvalitu práce.
  • Pre workoholika je práca stredobodom života a často slúži ako mechanizmus na zvládanie stresu, úzkosti alebo iných problémov. Postupne sa mu však stáva zdrojom frustrácie a nepokoja. Workoholik totiž často preceňuje množstvo odvedenej práce a jeho produktivita môže klesať kvôli únave, neefektívnemu času alebo perfekcionizmu.

V súvislosti s motiváciou je to o tom, že pracovití ľudia majú túžbu dosiahnuť ciele, napredovať a vykonávať prácu svedomito. Motiváciou workoholika je nutkavá potreba pracovať, ktorá často vyplýva zo strachu, pocitu viny alebo túžby po uznaní a práca sa stáva únikom alebo spôsobom sebapotvrdenia.

Čo sa týka celkovej kvality života je rozdiel najmä v tom, že pracovití ľudia si dokážu nájsť čas na rodinu, priateľov, oddych a záľuby. Vedia, kedy prácu odložiť a venovať sa niečomu inému. Workoholici obetujú iné oblasti života na úkor práce.

Aké sú hlavné príčiny vzniku workoholizmu?

Príčin býva niekoľko a väčšinou sú navzájom prepojené. Workoholizmus je komplexný problém s vplyvom rôznych faktorov – počínajúc osobnostnými rysmi, cez kultúrne vplyvy až po životné okolnosti. Túžba po dokonalosti a neustály strach zo zlyhania môžu viesť k prehnanej snahe v práci. Potreba dokazovať svoju hodnotu prostredníctvom pracovných úspechov býva tiež častým rizikovým faktorom. Kultúra v spoločnosti, ktorá glorifikuje tvrdú prácu a úspech, môže podporovať workoholické správanie.

Konkurencia na pracovisku alebo v odvetví môže viesť k presvedčeniu, že úspech je možný len v spojitosti s neustálym pracovným nasadením. Súčasné technológie umožňujú neustálu pracovnú dostupnosť cez e-maily alebo telefóny. Ak naviac človek vyrastal v prostredí, kde bola práca vnímaná ako najvyššia hodnota, môže to ovplyvniť jeho prístup k práci.

Práca môže slúžiť ako spôsob vyhýbania sa osobným problémom, ako sú konflikty vo vzťahoch, pocity osamelosti alebo emocionálne traumy. Workoholici môžu pociťovať potrebu mať kontrolu nad svojím životom a považujú prácu za oblasť, kde túto kontrolu dokážu najlepšie uplatniť. Aj prípadná obava z neúspechu alebo straty uznania môže viesť k neustálemu pracovnému nasadeniu. Častokrát aj samotná túžba po povýšení, vyššom plate môže motivovať ľudí k prehnanej práci.

Pracoviská s vysokými očakávaniami tiež môžu vytvárať podmienky na workoholizmus. Ak firmy oceňujú zamestnancov za dlhé hodiny a obetovanie osobného času, môžu podporovať workoholické správanie. Taktiež obava z finančnej stability môže nútiť ľudí pracovať nad rámec svojich možností a v neistých ekonomických podmienkach sa môžu snažiť zabezpečiť si svoje miesto často prehnaným pracovným nasadením.

Ako workoholizmus ovplyvňuje fyzické a psychické zdravie?

Workoholizmus je nebezpečný, pretože jeho dôsledky sa často prejavia až po dlhšej dobe. Prehnaná pracovná záťaž a zanedbávanie oddychu môžu viesť k dlhodobým zdravotným problémom. Neustály nedostatok spánku a odpočinku vedie k pretrvávajúcemu pocitu vyčerpania. Vyčerpanie oslabuje imunitný systém, čo zvyšuje riziko infekcií.

Vysoká hladina stresu môže zvýšiť riziko vysokého krvného tlaku, infarktu a iných kardiovaskulárnych ochorení. Stres môže spôsobiť žalúdočné vredy, syndróm dráždivého čreva alebo iné tráviace problémy či migrény. Sedavé zamestnanie a dlhé hodiny pri počítači môžu spôsobiť svalové napätie. Workoholici často siahajú po nezdravých potravinách alebo vynechávajú jedlá.

Zanedbávanie vzťahov a voľnočasových aktivít môže viesť k pocitom osamelosti a smútku. Ak sa naviac práca nedarí podľa očakávaní, môže to spôsobiť pocity bezcennosti a depresie. Nedostatok rovnováhy medzi prácou a osobným životom môže viesť k pocitom vyhorenia a apatie. Prehnané premýšľanie o práci a stres môžu narušiť spánkové návyky. Nedostatok času a energie na budovanie vzťahov môže spôsobiť napätie a odcudzenie od rodiny či priateľov.

Je teda zrejmé, že ak sa workoholizmus nelieči, môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.

Aké sú možné dôsledky workoholizmu na rodinný a sociálny život?

Workoholizmus môže mať závažné negatívne dôsledky na obe oblasti. Keď je práca hlavným alebo jediným zameraním, môžu vzniknúť rôzne problémy v medziľudských vzťahoch, ktoré sa zhoršujú v dôsledku nedostatku času a energie venovanej svojim blízkym a priateľom. Workoholici často trávia viac času v práci než so svojimi partnermi, deťmi alebo ostatnými rodinnými príslušníkmi. To môže viesť k pocitu osamelosti a ignorovania základných rodinných potrieb a taktiež to môže negatívne ovplyvniť vývoj detí a ich vzťah s „pracujúcim“ rodičom. Keď jedna osoba v páre investuje všetok svoj čas a energiu do práce, môže to viesť k frustrácii a nepochopeniu zo strany partnera. Tento diskomfort môže viesť k hádkam, odlúčenosti alebo dokonca k rozpadom vzťahov.

Workoholici sa často vyhýbajú spoločenským aktivitám alebo stretnutiam s priateľmi, pretože ich pracovný život im neumožňuje venovať sa týmto vzťahom. V rodinných alebo priateľských vzťahoch sa môže znížiť kvalita komunikácie, pretože workoholici sa môžu snažiť komunikovať o práci aj počas voľného času, čím zanedbávajú osobné, emocionálne rozhovory. Sú často vystavení chronickému stresu, čo môže viesť k vyčerpaniu, nespavosti a iným zdravotným problémom. Zhoršené fyzické a psychické zdravie môže ďalej znižovať schopnosť účinne komunikovať a sociálne interagovať.

Je workoholizmus spojený s konkrétnymi povolaniami alebo odvetviami?

Workoholizmus býva často spájaný s povolaniami a odvetviami, kde sú vysoké nároky na výkon, dlhé pracovné hodiny alebo silný tlak na dosahovanie výsledkov. Ide najmä o tieto oblasti:

1. Podnikanie a manažment – manažéri, podnikatelia alebo ľudia pracujúci na vyšších pozíciách v spoločnostiach sú často pod veľkým tlakom, aby dosahovali výsledky a viedli organizáciu k úspechu. Môžu zanedbávať svoj osobný čas v prospech práce, čo môže viesť k workoholizmu.

2. Finančný sektor  – bankári, makléri, účtovníci, audítori a analytici sú často vystavení veľkému stresu a tlaku na dosahovanie výsledkov, ako aj na splnenie termínov. Vysoké platy, bonusy a kariérny rast môžu vytvárať prostredie, kde je nadpriemerný pracovný čas považovaný za normu.

3. Zdravotníctvo – lekári, sestry, záchranári a ďalší pracovníci v oblasti zdravotnej starostlivosti môžu čeliť nadmernému pracovnému zaťaženiu, najmä v prípade, že sú nedostatkové personálne kapacity alebo pracujú na oddeleniach s vysokým objemom pacientov. Dlhé zmeny, núdzové situácie a vyčerpávajúca povaha práce môžu podporovať workoholizmus.

4. Technológie a IT – v tejto oblasti je neustály tlak na inovácie a vývoj nových produktov alebo aplikácií. Vývojári, programátori, a odborníci na technológie sa často stretávajú s potrebou rýchlo reagovať na nové trendy a požiadavky trhu, čo vedie k dlhým pracovným hodinám.

5. Právnické povolania – advokáti, právnici a iní odborníci sa stretávajú s vysokými nárokmi na výkon, vrátane práce do neskorých hodín, prípadne cez víkendy, aby splnili termíny alebo sa pripravili na dôležité prípady.

6. Reklama a médiá – v tomto priemysle sa často očakáva rýchla kreativita a vysoký výkon pod tlakom termínov.

7. Veda a výskum – akademici, výskumní a vedeckí pracovníci majú často veľmi náročné požiadavky, vrátane potreby publikovať nové výskumy, predkladať granty a pracovať na náročných dlhodobých projektoch v laboratóriách alebo výskumných zariadeniach.

8. Šport a profesionálna kariéra – profesionálni športovci a tréneri sú pod stálym tlakom dosahovať maximálne výsledky. Tento tlak môže viesť k prehnanému zameraniu na výkon na úkor osobného života.

Ako liečiť workoholizmus a nájsť rovnováhu medzi prácou a osobným životom?

Liečba workoholizmu a nájdenie rovnováhy medzi prácou a osobným životom si vyžaduje čas, trpezlivosť a vedomé úsilie. Je potrebná sebareflexia, plánovanie a často aj zmena pracovného prostredia a návykov. Prvým krokom je potreba priznať si, že workoholizmus je problém. Uvedomíte si, že práca začína ovládať váš život, zanedbávate osobné vzťahy, zdravie a iné dôležité oblasti života. Preto by ste si mali spísať zoznam svojich hodnôt a priorít v živote. Zistiť, čo je pre vás naozaj dôležité a uistiť sa, že ste schopní venovať týmto oblastiam dostatok času a pozornosti.

Stanovte si jasné hranice medzi prácou a osobným životom a určite si pevnú pracovnú dobu, ktorej sa budete držať. Po pracovnej dobe vypnite pracovný e-mail alebo telefón, naplánujte si pravidelný čas na relaxáciu a vytvorte si zvyk, že tento čas je nevyhnutný a neporušiteľný.

Učte sa efektívne plánovať svoj čas. Vytvorte si zoznam úloh, ktorý bude obsahovať len tie najdôležitejšie a nevyhnutné aktivity. Naučte sa úlohy delegovať a nepreberať všetky zodpovednosti na seba. To je dôležité najmä v prípade manažérov a lídrov, ktorí majú tendenciu všetko robiť sami. Rozdelenie práce vám umožní znížiť tlak a stres. Vo všetkých oblastiach života (práca, domáce úlohy, rodičovské povinnosti) sa pokúste zdieľať zodpovednosť s kolegami, partnerom alebo rodinnými príslušníkmi.

Počas dňa si naplánujte pravidelné prestávky, aby ste si oddýchli. Do svojho denného/týždenného režimu doplňte fyzické aktivity. Napr. cvičenie je dôležitým spôsobom ako si udržať zdravie a znížiť stres. Zabezpečte si dostatok spánku a starajte sa o vyváženú stravu.

Porozprávajte sa o svojich pocitoch a problémoch s partnerom, priateľmi alebo kolegami. Zdieľanie vašich obáv môže pomôcť uľaviť od stresu a poskytne vám nové pohľady na situáciu. Ak je to možné, otvorte diskusiu aj so svojím zamestnávateľom/manažérom o vašich pracovných hodinách, pracovnej záťaži a možnostiach flexibilného pracovného času. Ak vaše pracovné prostredie neumožňuje flexibilitu, skúste navrhnúť zlepšenia, ako napríklad možnosť práce na diaľku alebo skrátenie pracovných hodín.

Taktiež môže byť veľmi užitočná pomoc odborníka, ako je terapeut alebo kouč. Terapeut vám môže pomôcť lepšie pochopiť a kontrolovať vašu pracovnú návykovosť tým, že identifikuje a zmení nezdravé myšlienkové vzorce a správanie.

Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?

Vyhľadanie odbornej pomoci je vhodné, ak sa problém stáva chronickým a negatívne ovplyvňuje rôzne aspekty vášho života. Je to najmä vtedy, ak pretrváva únava, máte problémy so spánkom, bolesti hlavy, alebo iné zdravotné ťažkosti súvisiace so stresom. S blízkymi máte neustále konflikty kvôli práci, upozorňujú vás na to, že pracujete príliš veľa a pociťujete odcudzenie. Cítite sa vinný za čas strávený mimo práce a neviete „vypnúť“ myšlienky na ňu aj počas voľna alebo dovolenky.

Kde hľadať pomoc?

  • Psychológ alebo psychoterapeut vám pomôže pochopiť príčiny workoholizmu a naučiť techniky na jeho zvládanie.
  • Kouč alebo mentor vám pomôže riešiť kariérne preťaženie a efektívnejšie riadiť čas.
  • Lekár pomôže pri fyzických následkoch stresu, ako je vysoký krvný tlak alebo nespavosť.
  • Existujú aj podporné skupiny, ktoré sa zaoberajú workoholizmom. Liečba tejto behaviorálnej závislosti sa rieši cez inštitúcie, ktoré ponúkajú ústavnú/ambulantnú starostlivosť, rodinnú terapiu a doliečovanie.

Pamätajte, že vyhľadanie pomoci nie je známkou slabosti, ale dôležitým krokom k zlepšeniu kvality vášho života. Ak máte pochybnosti, začnite konzultáciou s odborníkom, ktorý vám pomôže určiť ďalšie kroky.

Mohlo by ťa zaujímať