Aké sú prejavy bossingu na pracovisku, ako ho dokázať a riešiť?

Čo je to bossing?

Bossing je šikana na pracovisku, ktorú má na svedomí nadriadený (šéf, manažér) voči svojim podriadeným. Najčastejšie ide o ponižovanie, zosmiešňovanie, neprimerané kritizovanie, ignorovanie, zastrašovanie alebo úmyselné znepríjemňovanie pracovných podmienok.

Aké sú prejavy bossingu na pracovisku?

Prejavy bossingu na pracovisku môžu byť rôzne, ale zvyčajne sa prejavujú tak, že nadriadený zamestnanca neustále neoprávnene kritizuje za prácu, aj keď je vykonaná správne. Zosmiešňuje ho pred kolegami alebo zákazníkmi a zakazuje mu komunikáciu s nimi. Úmyselne ho nepozýva na dôležité porady či firemné akcie. Vyhráža sa mu disciplinárnymi opatreniami bez reálneho dôvodu a v práci mu vytvára atmosféru strachu a neistoty. Núti ho k nadčasom bez odmeny a ignoruje jeho zdravotné obmedzenia alebo žiadosti o dovolenku.

Na jeho adresu má ironické alebo urážlivé poznámky. Ignoruje ho, neodpovedá na otázky, alebo zadržiava dôležité informácie. Taktiež mu prideľuje neprimerane veľké množstvo práce s nereálnymi termínmi, alebo úmyselne pridelí takú prácu, ktorá môže ohroziť jeho zdravie. Často mu zadáva nezmyselné úlohy a odopiera prístup k pracovným nástrojom alebo informáciám potrebným na výkon práce. Môže ho aj neoprávnene presunúť na nižšiu pracovnú pozíciu alebo bezdôvodne znížiť plat.

Aké sú najčastejšie príčiny bossingu?

Bossing často pramení z kombinácie osobnostných čŕt nadriadeného, pracovného prostredia a firemnej kultúry. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že sa nadriadený cíti byť ohrozený schopnosťami podriadeného. Môže ísť aj o autoritársky štýl riadenia, kedy má nadriadený potrebu absolútnej kontroly a dominancie nad zamestnancami, resp. keď má sklon k manipulácii a psychickému násiliu.

Vo všeobecnosti sa dá tiež povedať, že ak firma nereaguje na sťažnosti a nepostihuje šikanu, nadriadení si dovoľujú viac. Manažéri v niektorých prípadoch môžu používať bossing ako spôsob, ako si udržať postavenie a zbaviť sa „nepohodlných“ zamestnancov. Bossing sa však môže týkať ľudí aj na základe veku, pohlavia, rasy alebo zdravotného stavu (vtedy ide o diskrimináciu).

Aké následky môže mať bossing na zamestnancov?

Bossing môže mať vážne psychické, fyzické aj sociálne dôsledky. Ak sa s ním človek stretáva dlhodobo, môže to viesť až k syndrómu vyhorenia, depresii či strate sebavedomia. Ide o to, že neustály tlak a obavy zo správania nadriadeného vedú k psychickému vyčerpaniu. Zamestnanec si prestáva veriť, cíti sa neschopný a nehodnotný. V extrémnych prípadoch môžu obete bossingu pociťovať dlhodobú úzkosť aj po odchode z toxického prostredia.

Čo sa týka fyzických dôsledkov, ide najmä o poruchy spánku, chronickú únavu a migrény, vrátane problémov s trávením a  ďalších zdravotných komplikácií (ako napr. vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia a pod.). Následkom bossingu sa zamestnanec môže stať uzavretým, podráždeným, čo ovplyvňuje jeho vzťahy s rodinou a priateľmi. Ak je izolovaný od kolegov, ďalej sa tým zhoršuje jeho pocit osamelosti. Ak sa necíti v práci bezpečne, podáva horší výkon. Ak ho nadriadený sabotuje, môže stratiť šancu na povýšenie alebo profesijný rast. Obete bossingu často strácajú záujem o prácu a môžu zmeniť kariérny smer alebo úplne opustiť svoj odbor.

Ako rozpoznať, že ste obeťou bossingu?

Rozpoznať bossing môže byť náročné, najmä ak sa prejavuje postupne a nenápadne. Ak si nie ste istí, či ste jeho obeťou, skúste odpovedať na nasledujúce otázky.

Je správanie nadriadeného voči vám veľmi kritické, zosmiešňuje vás, dáva vám nezmyselné úlohy a zvyšuje na vás hlas? Správa sa k vám arogantne, ignoruje vaše otázky, názory alebo námety na poradách? Máte pocit, že vám cielene zvyšuje pracovnú záťaž, aby vás vyčerpal? Zámerne vás obchádza pri povýšeniach alebo odmenách, aj keď si ich zaslúžite? Berie vám kompetencie bez opodstatnenia a odporúča ostatným kolegom, aby sa vám vyhýbali? Šíri o vás negatívne fámy alebo vás ohovára? Hrozí vám neoprávnenou výpoveďou alebo disciplinárnym konaním? Dáva vám pocítiť, že ste nahraditeľný a môžete kedykoľvek prísť o prácu?

A čo sa týka vašich osobných pocitov – máte úzkosť alebo stres, keď idete do práce?
Cítite sa neustále unavení, podráždení alebo demotivovaní? Máte fyzické príznaky, ako sú bolesti hlavy, žalúdočné problémy či búšenie srdca?

Ak ste na väčšinu otázok odpovedali „áno“, pravdepodobne sa vás bossing bytostne týka.

Ako dokázať bossing?

Dokázať ho môže byť náročné, pretože agresori sa často správajú tak, aby sa ich správanie nedalo preukázať. Jednou z možností je si viesť podrobný denník a zapisovať doň všetky incidenty (dátum, čas, miesto, čo sa stalo a kto bol prítomný), vrátane citácií, ktoré vám nadriadený povedal a opísať dôsledky toho, ako ste sa cítili.

Ideálne sú písomné dôkazy, ktoré je potrebné uchovať, či už ide o e-maily, chaty, SMS alebo iné správy, kde vás nadriadený uráža, znevažuje alebo vám neoprávnene vyčíta chyby.  V prípade, ak boli kolegovia svedkami incidentov, môžete ich požiadať o písomné vyjadrenie (aj anonymné vyjadrenia môžu byť užitočné).

Ak máte zdravotné problémy spôsobené stresom, požiadajte o záznam do zdravotnej dokumentácie. Aj psychológ vám môže potvrdiť psychickú ujmu, ktorú vám bossing spôsobil. Ak firma má oddelenie ľudských zdrojov, informujte ich o situácii a predložte dôkazy. Ak zamestnávateľ nezasiahne, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce, právnika alebo podať žalobu za psychickú šikanu.

Ako riešiť bossing na pracovisku?

Riešenie bossingu závisí od konkrétnej situácie, intenzity šikany a firemného prostredia. Ideálne je neukazovať strach, pretože agresor môže využiť vašu neistotu. Každá situácia by sa mala riešiť hneď a ak sa nedá, zapíšte si o nej čo najviac informácií.

Oznámiť bossing je potrebné nadriadeným agresora. Všetko riešte písomne, aby ste mali dôkaz o tom, že ste situáciu nahlásili. Právne kroky sú poslednou možnosťou, ak sa situácia nevyrieši inak. Ak firma nekoná a bossing pokračuje, zvážte hľadanie nového zamestnania. Neodchádzajte bez plánu – pokiaľ je to možné, hľadajte novú prácu ešte pred výpoveďou.

Aké kroky podniknúť, ak čelíte bossingu?

Ak čelíte bossingu, je dôležité konať strategicky, aby ste sa ochránili a našli riešenie. V prvom rade zostaňte pokojní a analyzujte situáciu. Overte si, či ide o opakované incidenty a porozprávajte sa s kolegami – možno majú podobnú skúsenosť alebo môžu potvrdiť vaše podozrenie.

Zhromaždené dôkazy vám môžu pomôcť obhájiť sa, avšak, ak je to bezpečné, skúste najprv priamo konfrontovať nadriadeného. Asertívne mu dajte najavo, že jeho správanie vám prekáža. Niekedy si šéf nemusí byť vedomý toho, že vás poškodzuje a situácia sa dá vyriešiť už v tomto bode.

Ak je váš priamy šéf agresor, obráťte sa na jeho nadriadeného. Predložte dôkazy a žiadajte riešenie. Ak podávate sťažnosť, urobte to cez e-mail alebo písomne, aby ste mali dôkaz. Oficiálna sťažnosť môže prinútiť firmu konať – ak nekoná, máte ďalší dôkaz pre právne kroky.

Môžete podať sťažnosť na Inšpektorát práce, ktorý preverí vaše podmienky v zamestnaní.
Ak bossing spôsobuje vážne škody (psychické, zdravotné, finančné), kontaktujte právnika. Ak ste pod stresom alebo máte zdravotné problémy, odborné posudky môžu byť dôležité.

Ak sa situácia nezlepší, vaše zdravie a pohoda sú dôležitejšie ako toxické pracovisko. Ak odchádzate kvôli bossingu, poraďte sa s právnikom, či máte nárok na odškodnenie. Niektoré firmy bossing tolerujú – ak sa situácia nezmení, najlepším riešením môže byť odchod.

Aké práva má zamestnanec v prípade bossingu?

Zamestnanec, ktorý čelí bossingu, má viacero právnych možností, ako sa brániť. Právo na ochranu pred šikanou, neoprávneným nátlakom, ponižovaním a zneužívaním zo strany nadriadených mu vyplýva zo Zákonníka práce. Antidiskriminačným zákonom je tiež zakázaná šikana a diskriminácia na základe veku, pohlavia, rasy, zdravotného stavu, viery alebo iných dôvodov.

Ak má teda pocit, že je obeťou diskriminácie alebo bossingu či obťažovania, má právo podať sťažnosť. V prvom rade oficiálne v rámci firmy, neskôr napríklad aj na spomínaný Národný inšpektorát práce. Ten môže preveriť podmienky na pracovisku a zamestnávateľovi udeliť pokutu.

Ak bossing ovplyvňuje jeho zdravie, má právo na návštevu lekára alebo psychológa. Lekársky posudok môže byť dôležitým dôkazom, ak sa rozhodne podať právne kroky a začne sa súdiť.

Ak nadriadený dáva zamestnancovi úlohy mimo pracovnej zmluvy, zamestnanec ich môže odmietnuť. Ak je kvôli tomu sankcionovaný, môže sa brániť súdnou cestou. V prípade, ak je nútený zamestnanec kvôli bossingu odísť, môže žiadať odstupné a v prípade súdneho sporu môže žiadať aj náhradu za psychickú ujmu.

Aké sú možnosti obrany pred bossingom?

V prvom rade zachovajte pokoj a profesionalitu. Snažte sa minimalizovať emocionálne reakcie na obťažovanie a zachovajte si profesionálny prístup. Zaznamenávajte prípady bossingu, konfrontujte nadriadeného a povedzte mu, ako sa cítite v dôsledku jeho správania. Môže to byť ťažké, ale niekedy to môže viesť k zlepšeniu situácie.

Dá sa bossingu predísť?

Predchádzať bossingu sa dá vytváraním pozitívnej pracovnej kultúry, a to podporou otvorenej komunikácie, tímovej spolupráce a rešpektu medzi zamestnancami a nadriadenými. Pravidelné školenia zamerané na rozvoj manažérskych a komunikačných zručností môžu pomôcť vedúcim pracovníkom lepšie zvládať konflikty a predchádzať šikanovaniu. V neposlednom rade ide o zavedenie jasných pravidiel a postupov na riešenie sťažností a konfliktov, ktoré môžu poskytnúť zamestnancom nástroje na riešenie problémov skôr, než sa stanú vážnymi.

Akú úlohu zohráva kolektív pri bossingu?

Úlohu zohráva významnú, a to nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle slova. Kolegovia môžu obeti bossingu poskytnúť emocionálnu podporu a pomôcť zdokumentovať incidenty. Neskôr môžu byť dôležití pri preukazovaní prípadu, napr. na súde. Na druhej strane, môžu spolupracovať s nadriadeným, čo situáciu ešte zhorší. V tomto prípade ide o „mobbing“, čo znamená, že viacero osôb systematicky útočí na jedného zamestnanca. V tretom prípade, keď kolektív zaujme „iba“ neutrálny postoj, môže to byť pre obeť veľmi frustrujúce, pretože sa môže cítiť izolovaná, nepochopená a bez podpory.