Platíte si odvody z minima? Z druhého piliera čakajte o desiatky tisíc eur menej ako zamestnanci

Samostatne zárobkovo činné osoby si často legálne optimalizujú daňové priznanie. Platia len minimálne odvody a dane.
Z minimálnych odvodov sa im do druhého piliera sporí len minimum peňazí.
Teda, ich dôchodok bude podstatne menší ako zamestnancov.

„V peňaženke samostatne zárobkovo činných osôb aktuálne síce zostáva viac, ale len málokto z nich si uvedomuje, že z minimálnych odvodov sa im mesačne do druhého piliera sporí len minimum peňazí. Na dôchodku si tak nájdu podstatne menej peňazí ako ľudia, ktorí boli celý život zamestnaní,“ vysvetľuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

V súčasnosti je odvod do druhého piliera na úrovni 4,75 percent z hrubej mzdy respektíve z vymeriavacieho základu u podnikateľov. Tento odvod sa bude každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu. V roku 2024 tak dosiahne konečnú výšku šesť percent.

Ak by živnostník vlani pracoval ako zamestnanec a mal by priemernú mzdu 1013 eur, do druhého piliera by mu každý mesiac odchádzalo až 48,1 eur. Ak si však optimalizuje daňové priznanie a v roku 2018 platil len minimálne odvody, do druhého piliera si sporil výrazne menej. Vlani bol totiž minimálny vymeriavací základ len 477 eur a do druhého piliera mu preto odchádzalo len 22,7 eur mesačne, teda 4,75 percenta z 477 eur. Mesačne si tak v druhom pilieri sporil o 25,5 eur menej oproti tomu, ak by bol zamestnanec s priemernou mzdou 1 000 eur.

Ak by si však minimalizoval daňové priznanie aj v roku 2024, kedy bude odvod do dôchodkového starobného sporenia maximálne šesť percent, mesačne by si sporil až o 32,2 eur menej ako zamestnanec. Uvažujeme s rovnakou priemernou mzdou a minimálnym vymeriavacím základom.

Živnostník verzus zamestnanec
Pre podnikateľov, ktorých hodnota práce je výrazne vyššia – v zamestnaní by bola až 2 000 eur v hrubom, rozdiel v sporení do dôchodkového starobného poistenia by bol podstatne väčší. Presnejšie povedané, aby si na dôchodok sporili toľko, koľko zamestnanci do druhého piliera s takou mzdou, museli by si súkromne sporiť v roku 2019 až 72,3 eur mesačne. A od roku 2024 až 91,4 eur mesačne.

Vyplýva z toho jediné riešenie. Ak chcú mať živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby na dôchodku nasporenú podobnú sumu ako zamestnanci v druhom pilieri, mali by si teraz začať súkromne sporiť minimálne 25,5 mesačne ak hodnota ich práce je cca 1 000 eur mesačne. Ak je hodnota ich práce dvojnásobná, sporiť by si mali začať aspoň 72 eur mesačne. A sumy postupne zvyšovať.

Nižšie úspory
Suma, o ktorú samostane zárobkovo činná osba príde, ak si súkromne sporiť nebude, výrazne ovplyvní kvalitu jeho života na dôchodku. Ak by si nesporil napríklad spomínaných 25,5 eur mesačne celých 30 rokov produktívneho života, na dôchodku mu v druhom pilieri bude oproti zamestnancovi, ktorý zarábal 1 000 eur chýbať 29 990 eur. Ak by si s vyššou hodnotou práce nesporil odporúčaných 72,3 eur po dobu 30 rokov, na dôchodku by mal nasporené až o 85 029 eur menej, ako zamestnanec so mzdou 2 000 eur.

Pri výpočte sme uvažovali s mesačným zhodnotením úspor siedmich úspor. A to ako v súkromnom sporení do akciových podielových fondov, tak aj v druhom pilieri v negarantovanom fonde. Oprávnenie uvažovať takto vysoký vynos v negarantovaných fondoch druhého piliera nám dávajú ich výsledky za posledných sedem rokov, počas ktorých najlepšie fondy generovali mesačne zisk viac ako deväť percent.

Marián Búlik neodporúča zvyšovať si svoj budúci dôchodok platením dobrovoľného dôchodkového poistného do Sociálnej poisťovne. Veľká časť z neho – v roku 2019 je to až 74 percent zo sumy odvodu na starobné poistenie, čiže 13,25 percent z 18 percent), ktorá plynie do prvého piliera totiž okamžite odchádza na výplatu súčasným dôchodcom. A teda sa nesporia. V budúcnosti, keď by samostatne zárobkovo činné osoby mali čerpať dôchodok, bude menej obyvateľstva, ktoré budú podstatne staršie, budú predpokladané dôchodky podstatne nižšie ako tie dnešné. A preto je lepšie si na dôchodok sporiť mimo štátneho systému pomocou súkromných sporiacich produktov.

Kam investovať
„Keď si chcete sporiť dlhodobo, odporúčame peniaze investovať do podielových fondov. Kľúčové je nechať si poradiť od profesionálov, ako rozdeliť prostriedky na jednotlivé druhy aktív. Teda na dlhopisy a predovšetkým akcie. Podielové fondy investujúce do akcií, totiž dokážu dlhodobo zarábať priemerne päť až šesť percent nad infláciu. To je zaujímavý výnos, ktorý za 20 – 30 rokov dokáže výrazne znásobiť vaše úspory,“ uzatvára Marián Búlik.

Zlou správou pre zamestnancov ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si budú sporiť navyše je, že im súčet dôchodkov z prvého a druhého piliera na dôchodku stačiť určite nebude. Mali by si navyše sporiť do tretieho a štvrtého piliera ďalších približne päť až desať percent (podľa veku) z čistého príjmu.