Mzdy a analýzy
Čas čítania 01:52
Mzdy a analýzy
Kategória:
Mzdy a analýzy

Pracovné prostredie na Slovensku z hľadiska napätosti je najhoršie v EÚ

Slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest najhoršie v Európskej únii. Zamestnanci na Slovensku sú totiž neprimerane zaťažení v práci, čo môže mať za následok riziko zhoršeného zdravia a blahobytu.

Bratislava (TASR) – Slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest najhoršie v Európskej únii (EÚ). Zamestnanci na Slovensku sú totiž neprimerane zaťažení v práci, čo môže mať za následok riziko zhoršeného zdravia a blahobytu. Vyplýva to zo štúdie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, v ktorej boli zverejnené dáta Eurofoundu.

Zo zistení Eurofoundu vyplýva, že na Slovensku je nadužívaná nočná práca a zistenia upozornili aj na príliš časté využívanie zmenovej práce. Z celkovej zamestnanosti pracuje 11 % zamestnancov v noci. Slováci zároveň odpracujú týždenne v priemere 39,6 hodiny, pričom priemer EÚ je 37,3 hodiny. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje KOZ SR za prežitok, ktorý je potrebný prekonať.

“Súčasťou problému je aj vysoký počet odpracovaných hodín priemerného občana Slovenska. Kým slovenský priemer je 1622 odpracovaných hodín ročne, japonský priemer je, paradoxne, nižší, 1607 hodín ročne, európsky priemer je 1571 hodín a nemecký len 1341 hodín ročne,” priblížila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

V septembri uskutočnila KOZ prieskum o kvalite zamestnaneckého prostredia, v ktorom zisťovala, čo trápi zamestnancov. S platmi je spokojných 9,7 % zamestnancov. Viac ako 89 % z nich verí, že aspekty ich práce si zaslúžia dostatočnú kompenzáciu. Nerovnováhu medzi časom stráveným v práci a svojím súkromným životom vníma 64 % respondentov. Takmer 70 % zamestnancov tiež uviedlo, že k ďalšiemu rozvoju a vzdelaniu zamestnávatelia nevytvárajú dostatočné podmienky. Viac ako polovica opýtaných sa zároveň stretla s nejakou formou zneužívania či diskriminácie na svojom pracovisku.

“Výsledky nám ukázali, že náročnosť pracovného miesta nie je definovaná len prostredníctvom fyzicky náročných pracovných úkonov a práce v rizikovom prostredí, ale najmä prostredníctvom zlých vzťahov na pracovisku, nerovným zaobchádzaním, prítomnosťou násilia a nedostatočnou podporou v prípade problémov,” dodala Uhlerová.

Zdroj, foto: TASR  

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."