Príjmová a mzdová nerovnosť na Slovensku: Kde sa nachádza Slovensko v rebríčku krajín Európskej Únie?

Príjmová nerovnosť je prirodzeným dôsledkom rozdielov v individuálnom a ekonomickom výkone jednotlivcov. Poznatky o rozdieloch v odmeňovaní pomáhajú lepšie pochopiť rozsah a povahu ekonomických a sociálnych disparít medzi jednotlivcami a skupinami. Najbežnejším medzinárodne používaným meradlom týchto nerovností je Giniho koeficient. Tento ukazovateľ je pomenovaný po talianskom štatistikovi a kvantifikuje rozdiely v príjmoch alebo v bohatstve, pričom je zostavený tak, že sa vyjadruje ako percentuálna hodnota od 0 do 100. Nulový Giniho koeficient predstavuje dokonalú príjmovú rovnosť, naopak Giniho koeficient na úrovni 100 predstavuje absolútnu príjmovú nerovnosť.

Príjmové nerovnosti sú realitou ekonomiky každej jednej krajiny patriacej do Európskej Únie. Podľa verejne dostupných údajov Eurostatu, príjmová nerovnosť vyjadrená Giniho koeficientom ekvivalentného disponibilného príjmu za všetky krajiny EÚ v roku 2023 dosahovala hodnotu 29,6. Medzi krajiny s vyššími hodnotami Giniho koeficientu patria najmä južnejšie krajiny ako Bulharsko, Grécko, Španielsko, Taliansko či Malta, ale aj severnejšie položené Litva a Lotyšsko. Slovensko naopak patrí ku krajinám s nižšími, výrazne podpriemernými hodnotami. V roku 2023 Giniho koeficient ekvivalentného disponibilného príjmu za našu krajinu dokonca dosiahol najnižšiu hodnotu spomedzi všetkých krajín EÚ, a to 21,6.

Zdroj údajov: Eurostat

Z časového hľadiska Slovensko počas sledovaného obdobia vykazovalo hodnoty koeficientu vždy nižšie ako priemer EÚ, pričom hodnota Giniho koeficientu od roku 2014 výrazne poklesla. Najnižšiu hodnotu koeficientu vykazovalo Slovensko v rokoch 2018 a 2019, kde takto vykazovaná nerovnosť dosiahla neuveriteľných 20,9. Z dlhodobého hľadiska je vývoj mzdových nerovností na Slovensku pomerne stabilný.

Zdroj údajov: Eurostat

Problematiku príjmovej nerovnosti je možné skúmať z viacerých hľadísk, pričom každý prístup poskytuje jedinečné výsledky. Eurostat poskytuje informáciu o príjmovej nerovnosti tak, že používa ekvivalentný disponibilný príjem. Zjednodušene, je to hodnota celkového príjmu domácnosti po zdanení a iných odpočtoch, vydelená počtom členov domácnosti, pričom je potrebné zohľadniť ich vek.

Ďalším spôsobom ako pristupovať k problematike, je využitím hrubých mesačných miezd jednotlivcov. V tomto prípade pôjde o vyššie hodnoty, pretože sa vo výsledku odrazí skutočnosť rozdielneho odmeňovania pohlaví, vzdelanostných a vekových kategórií. Takto vykazovaný Giniho koeficient dosahoval v roku 2023 hodnotu na Slovensku 27,55. Okrem Giniho koeficientu hrubých mesačných miezd za celé Slovensko, je možné porovnať hodnoty tohto ukazovateľa v krajoch. Bratislavský kraj je spomedzi všetkých krajov najrozmanitejší, a to nielen svojimi pracovnými príležitosťami, ale aj mzdovým ohodnotením.  Preto najvyššie mzdové nerovnosti a najvyššiu hodnotu Giniho koeficientu nachádzame práve v Bratislavskom kraji, kde jeho úroveň dosahovala hodnotu 31,04. Ďalšími v poradí sú Košický kraj s hodnotou ukazovateľa 25,94 a Trnavský kraj s hodnotou 24,89. Naopak najnižšiu hodnotu koeficientu 23,45 nachádzame v Prešovskom kraji.

V praxi môžeme regionálnu príjmovú nerovnosť sledovať napríklad pri odmeňovaní zamestnancov rôznych kvalifikačných úrovní, konkrétne pri porovnaní rozdielov u zamestnancov so stredoškolským vzdelaním (s maturitou) a vysokoškolským vzdelaním. V Bratislavskom kraji je táto príjmová nerovnosť medzi stredoškolákom a vysokoškolákom v praxi najvyššia až 879€, naopak najnižšia je v Prešovskom kraji, a to 491€.

Zdroj údajov: ISCP,  výpočty Trexima Bratislava, rok 2023

Hoci Slovensko v roku 2023 v porovnaní s mnohými inými krajinami Európskej únie vykazovalo najnižšie hodnoty príjmovej nerovnosti, existujú viaceré výzvy, ktoré je potrebné riešiť. Jednou z hlavných výziev, ktorá prispieva k príjmovej nerovnosti na Slovensku, je spomínaná regionálna nerovnosť. Viditeľné rozdiely medzi bohatšími mestskými oblasťami, ako je Bratislava a chudobnejšími vidieckymi oblasťami sú výrazné. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktoré sú spôsobené rôznou úrovňou ekonomického rozvoja, dostupnosti pracovných príležitostí a infraštruktúry môže významne prispieť k zníženiu sociálneho napätia a polarizácii spoločnosti.