Mzdy na základe vzdelania: Dáta ukazujú príjmy v závislosti od praxe

Vzťah medzi dĺžkou štúdia, dosiahnutým stupňom vzdelania a mzdovým ohodnotením je dlhodobo preukázaný. Rozhodnutie, či pokračovať v štúdiu, však nie je vždy jednoznačné. Absolventi stredných škôl s maturitou vstupujú na pracovný trh skôr a už v prvých dvoch rokoch dosahujú priemernú hrubú mesačnú mzdu 1 246 €.

Naopak, vysokoškoláci majú dlhší čas na výber odvetvia a kariérneho smerovania. Vysoké školy im zároveň poskytujú ideálne prostredie na nadväzovanie dôležitých kontaktov, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich budúcu kariéru.

Podľa údajov TREXIMA Bratislava mzda vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov s magisterským alebo inžinierskym titulom rastie rýchlejšie s pribúdajúcimi rokmi praxe. Po jednom až dvoch rokoch dosahujú priemerný mesačný zárobok 1 535,87 €, po troch až piatich rokoch 1 829,38 €, po šiestich až desiatich rokoch 2 077,29 €, a po viac ako desiatich rokoch praxe až 2 441,24 €.

Pri porovnaní mediánových miezd možno pozorovať výrazné rozdiely v zárobkoch podľa dosiahnutého stupňa vzdelania. Polovica absolventov stredných škôl s maturitou v prvých dvoch rokoch praxe zarába menej ako 1 163 €. U zamestnancov s vyšším odborným vzdelaním a absolventov bakalárskeho štúdia je tento medián o niečo vyšší, a to 1 299 €. V prípade absolventov vysokoškolského štúdia 2. stupňa dosahuje medián 1 418 €. Pri dlhodobejšom vývoji zárobkov sa ukazuje, že polovica absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia prekročí hranicu 1 500 € v hrubom už po dvoch rokoch praxe. Absolventi vyššieho odborného alebo bakalárskeho štúdia na túto úroveň dosiahnu v priemere až po piatich rokoch, zatiaľ čo u stredoškolákov s maturitou tento mzdový posun nenastáva ani po desiatich rokoch praxe.

Horných 25 % najlepšie zarábajúcich absolventov stredných škôl s maturitou na Slovensku dosahuje po desiatich rokoch od ukončenia štúdia mesačný príjem presahujúci 1 918 EUR v hrubom. Top 25 % najlepšie zarábajúcich absolventov s vyšším odborným vzdelaním alebo bakalárskym diplomom po desaťročí od nástupu na pracovný trh dostávajú hrubú mesačnú mzdu viac ako 2 262 EUR, a na záver štvrtina najlepšie zarábajúcich absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia má na výplatnej páske po 10 rokoch na tomto trhu viac ako 2 761 EUR v hrubom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prvých dvoch rokoch praxe je priemerná mesačná hrubá mzda stredoškolsky vzdelaných zamestnancov približne o pätinu nižšia. Rozdiel dosahuje v absolútnom vyjadrení takmer 290 EUR. Po dvoch až piatich rokoch praxe dosahujú priemerné mzdy stredoškolákov o 26 % menej ako u kolegov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa. Po 10 rokoch praxe dosahuje tento rozdiel viac ako 30 %.

Medzi mzdami zamestnancov s vyšším odborným vzdelaním, resp. s vysokoškolským vzdelaním I. stupňa a mzdami zamestnancov so stredoškolským vzdelaním s maturitou možno pozorovať menej výrazné rozdiely v porovnaní s predchádzajúcim.

Najziskovejšie sektory podľa dosiahnutého vzdelania

Vysokoškolsky vzdelaní absolventi s ukončeným magisterským alebo inžinierskym stupňom vzdelania dosahujú najvyššie príjmy v sektore dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Ich mzdy sa pohybujú od 1 861,66 EUR pri absolventoch s praxou do dvoch rokov až po 3 610,50 EUR pri tých, ktorí majú viacročné skúsenosti. V oblasti informácií a komunikácie začínajú platy absolventov do dvoch rokov na úrovni 1 688,98 EUR, pričom u tých, ktorí majú viac ako desaťročnú prax, priemerná mzda dosahuje 3 215,04 EUR. Výrazne nadpriemerné zárobky evidujú aj absolventi v sektore finančných a poisťovacích činností, kde priemerná mzda dosahuje 3 292,33 EUR.

Absolventi stredných škôl dosahujú najvyššie mzdové ohodnotenie v prvých rokoch po ukončení štúdia v priemysle, kde priemerná mzda dosahuje 1 445,34 EUR (do 2 rokov) a 1 559,94 EUR v období od 2 do 5 rokov. V dlhodobom horizonte dominujú najmä sektory, ako je dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu s priemernou mzdou 2 256,67 EUR, sektor informácií a komunikácie (2 242,73 EUR) a finančné a poisťovacie činnosti (2 096,10 EUR), pričom tieto hodnoty platia pre absolventov s viac ako 10-ročnou praxou.

V akom veku sa čistý príjem absolventov vysokých škôl vyrovná stredoškolákom?

Zohľadnením praxe zamestnancov rôznych kvalifikačných úrovní je mzda v prospech tých vyššie kvalifikovaných. Ďalším spôsobom akým možno skúmať rôznu výšku mzdy zamestnancov rôzneho vzdelania je pomocou celoživotného zárobku. Celoživotný zárobok možno chápať ako sumu priemerných mesačných čistých miezd zamestnanca od začiatku kariéry, a teda od vstupu na trh práce. Dôvodom využitia čistej mzdy vo výpočte celoživotného zárobku je jednoduchosť, keďže čistá mzda je vo všeobecnosti chápaná ako suma, ktorú zamestnanec dostane na účet a môže ňou pokrývať svoje výdavky na tovary a služby.

Kumulovaná priemerná mesačná čistá mzda (od začiatku kariéry) predstavuje sumu 12 – násobku priemernej čistej mzdy zamestnanca s určitým dosiahnutým vzdelaním v určitom veku, pričom bol zohľadnený jeho obvyklý nástup na trh práce. Za predpokladu, že by si zamestnanec so stredoškolským vzdelaním s maturitou odkladal čistú mzdu, ktorá sa rovná priemernej čistej mzde zamestnancov so stredoškolským vzdelaním s maturitou, po dobu pôsobenia na trhu práce (predpokladaný príchod na trh práce – 18 rokov a predpokladaný odchod do dôchodku – 64 rokov), našetril by celoživotný zárobok rovnajúci sa hodnote 694,83 tisíc EUR. Zamestnanec s vyšším odborným vzdelaním, resp. s vysokoškolským vzdelaním I. stupňa (s prihliadnutím na časovú odlišnosť vstupu na trh práce) by v takom prípade našetril 760,46 tisíc EUR a zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa 763,95 tisíc EUR.

Je zrejmé, že zamestnanci so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou vstupujú na trh práce v skoršom veku. Ich mzdový rast je však v porovnaní s absolventmi vysokoškolského štúdia pomalší. V dôsledku toho v neskoršom veku dosahujú vysokoškolsky vzdelaní pracovníci vyššie mzdy, a to aj napriek neskoršiemu vstupu na pracovný trh. Zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa dobiehajú mzdy stredoškolsky vzdelaných v 41. roku života, a teda po 19 rokoch od začiatku kariéry. Absolventi vysokých škôl magisterského a inžinierskeho stupňa predbehnú v 41. roku aj mzdy zamestnancov vyššieho odborného, resp. vysokoškolského vzdelania I. stupňa. U zamestnancov s vyšším odborným, resp. s vysokoškolským vzdelaním bakalárskeho stupňa dôjde k podobnej situácii o rok neskôr, a to v 42. roku života.

Vyššia úroveň vzdelania prináša isté výhody v odmeňovaní, neznamená to však, že každý musí získať vysokoškolský titul. Zamestnávatelia si cenia nielen formálne vzdelávanie, ale aj ochotu sa rozvíjať a pracovať na sebe.