Spravodajstvo
Reading time 07:04
Spravodajstvo
Category:
Spravodajstvo

Ako ovplyvní demografický vývoj trh práce vo svete a na Slovensku?

Akú tendenciu má demografický vývoj vo svete? Starne svet, Európa aj Slovensko.

Demografická štruktúra sveta sa líši v jednotlivých krajinách i regiónoch. Demografiu ovplyvňuje najmä:

  • Starnutie obyvateľstva. Ľudia žijú dlhšie, čo vedie k nárastu podielu starších osôb v populácii. V nadchádzajúcich desaťročiach sa má podiel a počet starších osôb v EÚ naďalej zvyšovať. Do roku 2050 sa očakáva, že podiel osôb nad 65 rokov bude v celkovej populácii okolo 30 % (teraz je 20 %).
  • Nižšia pôrodnosť. Krajiny EÚ majú pôrodnosť pod úrovňou potrebnou na udržanie stabilnej populácie (t.j. 1 žena = 2,1 dieťaťa), čo vedie k nižšiemu počtu mladých osôb v populácii a k zvýšenému zaťaženiu osôb v produktívnom veku. V roku 2020 bol priemerný počet pôrodov v EÚ na jednu ženu 1,5[1]. Pred 50-timi rokmi to bolo 5,4. Najväčší[2] prepad pôrodnosti má Taliansko, Južná Kórea a Japonsko.
  • Rast populácie. Napriek nižšej pôrodnosti sa očakáva, že svetová populácia sa do roku 2064 zvýši zo 7,8 miliardy na 9,7 miliardy. Pred záverom storočia sa vráti na úroveň 8,8 miliardy. Podiel európskej populácie sa ale znižuje a v roku 2070 sa očakáva, že bude tvoriť približne už iba 4 % svetovej populácie (v súčasnosti je to 6 %)[3].
  • Medzinárodná migrácia ovplyvňuje veľkosť a štruktúru populácie v jednotlivých krajinách. Súvisí s presúvaním sa za prácou, vzdelaním alebo lepšími životnými podmienkami.
  • Zdravotná starostlivosť na vyššej úrovni a pokrok v medicíne predĺžili dĺžku života a tiež umožňujú  dlhšie zotrvanie osôb na trhu práce.

Aká je demografia na Slovensku?

Zdroj: Štatistický úrad SR

Ku koncu roka 2023 malo Slovensko takmer 5,425 milióna obyvateľov[4]. Tento počet sa medziročne znížil o viac ako 4 tisíc osôb. To znamená, že už tretí rok po sebe počet obyvateľov Slovenska klesá, a to najmä vďaka kriticky nízkej pôrodnosti. V nasledujúcom období sa predpokladá[5] nárast pôrodnosti na 1,6 až 1,8 dieťaťa na jednu ženu. Napriek tomu však bude počet narodených detí klesať, pretože bude klesať počet žien vo veku 15 – 49 rokov. Obyvateľstvo vo veku 15 – 64 rokov tvorí takmer 66 % z celkovej populácie Slovenska. Menej ako 19 % tvoria obyvatelia vo veku 65 a viac rokov, a 0 – 14 rokov má necelých 16 % obyvateľov[6].

Slovensko malo po druhej svetovej vojne dve veľmi silné generácie. Z obdobia tej prvej (1950 – 1955) sa v priemere narodilo 100 tisíc detí ročne. Približne rovnako sa ich narodilo aj v rámci tej druhej (1975 – 1980). Predpokladalo sa, že generácia zo 70-tych rokov by mohla vyprodukovať tretiu silnú generáciu. Už koncom 80-tych rokov však nastal pravý opak. Dôvody boli najmä: preferencia menších rodín, rastúca vzdelanostná úroveň žien a zameranie sa na budovanie kariéry, rozšírené možnosti štúdia a cestovania. V období rokov 1990-1999 následne radikálne klesol počet narodených detí zo 79 tisíc na 55 tisíc ročne.

Negatívne vplyvy a možnosti riešenia demografickej krízy

Pokračujúci trend starnutia obyvateľstva má významný vplyv na každodenný život ľudí. Nielenže sa zvyšuje stredná dĺžka života, ale znižuje sa aj počet mladých ľudí vo vekovej kategórii 15 – 29 rokov. Starnutie populácie má výrazné dopady na dôchodkový systém, zdravotnú i sociálnu starostlivosť. Žiadané prispôsobovanie pracovnej sily novým podmienkam sa týka vzdelávania, rekvalifikácie, ale aj podpory starších zamestnancov. V súvislosti s podporou pôrodnosti sú kľúčovými napr. rodičovské príspevky, podporované bývanie, bezplatné vzdelávanie či komplexná zdravotná starostlivosť pre deti.

Výrazným problémom je vplyv tejto krízy na dôchodkové systémy. Ak sa znižuje počet pracujúcich osôb v porovnaní s počtom dôchodcov, menej ľudí prispieva do dôchodkového systému. To ohrozuje jeho finančnú udržateľnosť. Ak populácia starne a dôchodcovia žijú dlhšie znamená to, že dôchodkové systémy musia zabezpečiť dlhodobejšiu finančnú podporu. A ak sa nevyrieši problém nízkej pôrodnosti, môže to viesť k nižším dôchodkom pre budúce generácie.

Aký dopad má vývoj demografie na trh práce?

S nižšou pôrodnosťou a sa logicky znižuje počet osôb v produktívnom veku, ktoré môžu vstúpiť na trh práce. To zákonite vedie k nedostatku pracovnej sily. Zvyšujúci sa podiel starších zamestnancov môže mať vplyv na zmeny v produktivite práce. Technologický pokrok si zase vyžaduje získavanie nových zručností a prispôsobovať sa rýchlemu tempu zmien a požiadavkám na súčasné i novovznikajúce pracovné miesta.

Demografické zmeny významne ovplyvňujú zaužívané pracovné podmienky. Flexibilný pracovný čas, home office a nové technológie menia spôsob, akým ľudia pracujú. Svetová migrácia pracovnej sily sa zvyšuje a firmy stoja pred úlohou zvládnuť rôznorodosť kultúr a jazykov na pracovisku a zabezpečiť čo najhladšiu integráciu a udržateľnosť.

Na zvládnutie demografickej krízy bude nutné prispôsobiť politiky a stratégie firiem i samotných vlád, aby investovaním do vzdelávania a rekvalifikácií podporili starších zamestnancov. Prispôsobili im pracovné podmienky, využili ich skúsenosti a zamedzili ageizmu[7]. Do popredia sa dostáva problematika dosahovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Týka sa všetkých vekových kategórií, výrazne však 55+. Táto veková kategória sa často stretáva s neprimeranými podmienkami na pracovisku, obmedzenými príležitosťami na rozvoj zručností, diskrimináciou a zaujatosťou. Keďže práca preberá dominantnú úlohu v životoch miliónov ľudí na celom svete, významným problémom sa stala aj problematika syndrómu vyhorenia, a to ako mu predísť.

Ako na tom bude trh práce na Slovensku?

Na Slovenku máme už dnes odvetvia, kde je takmer 20 % podiel zamestnancov nad 60 rokov. Ide najmä o vzdelávanie, zdravotníctvo, priemysel a poľnohospodárstvo. Od roku 2030 budeme mať tímy v práci zložené z piatich generácií – Baby boomers, X, Y, Z a Alfa. Tieto tímy budú veľmi komplikované na manažovanie, pretože majú odlišné motivácie, hodnoty a priority. Kríza na trhu práce na Slovensku sa významnejšie začne prejavovať po roku 2040, kedy začne do dôchodku odchádzať najsilnejšia generácia – tzv. Husákove deti (narodené v rokoch 1972 – 1980).

Problémom Slovenska je tiež fakt, že 22 % maturantov a 25 % vysokoškolákov odchádza študovať/pracovať do zahraničia. Takmer 350 tisíc Slovákov žije v zahraničí, pričom viac ako polovica z nich je vo veku okolo 30 rokov, t.j. v produktívnom a najmä v reprodukčnom veku. Do roku 2050 očakávame pokles osôb na trhu práce v porovnaní s dneškom o takmer 250 tisíc osôb.

Pre vhodné uplatnenie sa na trhu práce je žiadúce poznať perspektívu zamestnaní, trendy a prognózy jeho vývoja. Aj na www.worki.sk sledujeme nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre konkrétne pozície v súvislosti so zmenami na trhu práce. V súčasnosti ide najmä o pozície špecialistov alebo IT odborníkov.


[1] Vplyv demografických zmien v Európe – Európska komisia

[2] Prázdny svet – Nízka pôrodnosť ohrozuje našu civilizáciu

[3] Vplyv demografických zmien v Európe – Európska komisia

[4] Slovenská štatistika a demografia 1/2024

[5] podľa Slovenskej štatistiky a demografie

[6] AKO ŽIJEME v štatistikách

[7] Keď vek nie je len číslo: Čo je ageizmus a ako sa môžeme brániť diskriminácii v práci? – Forbes