Šikana na pracovisku: Aké druhy rozlišujeme a ako sa brániť?

Čo je šikana na pracovisku?

Je to systematické a opakované správanie, ktorého cieľom je psychicky či fyzicky poškodzovať, ponižovať alebo ohrozovať druhú osobu. Môže sa prejavovať rôznymi formami, od psychickej šikany, cez bossing, až po mobbing.

Druhy šikany na pracovisku

1. Psychická šikana – Zahŕňa rôzne formy psychického týrania ako sú ponižovanie, ignorovanie, zosmiešňovanie alebo ohováranie. Táto forma je najčastejšia a často neviditeľná, no môže mať devastujúci efekt na psychické zdravie obete.

2. Bossing – Ide o špecifický druh šikany, kde nadriadený zámerne vytvára nepríjemné pracovné podmienky pre podriadeného s cieľom zbaviť ho pracovnej pozície alebo ho znechutiť.

3. Mobbing – V prípade mobbingu ide o systematické šikanovanie, pri ktorom je cieľom odstrániť pracovníka z kolektívu. Často sa doň zapája viacero osôb a jeho cieľom je vyštvať obeť z pracoviska.

4. Staffing – Je opakom bossingu, kde sa šikana vyskytuje voči nadriadenému zo strany podriadených pracovníkov. Aj táto forma môže byť veľmi deštruktívna, najmä pre celkové fungovanie tímu.

Dopady šikany môžu byť rôzne, no niektoré z najčastejších majú za následok izoláciu zamestnanca z kolektívu alebo majú podobu systematického kritizovania bez dôvodu. Iným prejavom je ponižovanie na verejnosti alebo pred kolegami a taktiež aj neprimerané pracovné zaťaženie, prípadne naopak – odopieranie práce. Za následok šikany tak možno považovať celkový psychický tlak, ktorý spolu s ignorovaním názoru obete vedie k zníženiu sebavedomia a pocitu menejcennosti.

Právny rámec: Šikana na pracovisku z pohľadu zákona

Zákonník práce v Slovenskej republike upravuje ochranu zamestnancov pred šikanou. Podľa Antidiskriminačného zákona – č. 365/2004 § 13 má každý zamestnanec právo na rovnaké zaobchádzanie a dôstojné pracovné podmienky. Šikana na pracovisku sa môže považovať aj za porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní, ktorý zabezpečuje, že nikto nemôže byť diskriminovaný na základe pohlavia, veku, náboženstva či iných kritérií.

Kam sa obrátiť v prípade šikany?

Ak sa zamestnanec stane obeťou šikany, môže sa obrátiť na Inšpektorát práce a na Ombudsmana – ak ide o porušenie základných práv a slobôd. Môže využiť aj služby právnika, personalistu alebo nadriadeného. Niekedy sa stačí porozprávať s dôveryhodným kolegom, ktorý Vás podporí a poradí Vám. V prípade šikany môže zamestnanec podať podnet aj na Inšpektorát práce, ktorý môže vykonať kontrolu a podniknúť príslušné opatrenia. Taktiež sa môže obrátiť na súd alebo SNSLP – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak sa domnieva, že jeho práva boli porušené.

Ako šikana ovplyvňuje výkon a pracovné prostredie?

Šikana na pracovisku vedie k výraznému zhoršeniu psychického a fyzického zdravia obete, čo má priamy vplyv na jej pracovný výkon. Pracovníci, ktorí sú šikanovaní, častejšie hlásia vyššiu mieru stresu, úzkosti, depresie a zníženie motivácie. To môže viesť k zvýšenej fluktuácii zamestnancov, zhoršeniu firemnej kultúry a nižšej produktivite tímu

Dôsledky šikany na pracovisku

Dôsledky môžu byť závažné nielen pre obeť, ale aj pre samotného zamestnávateľa. Medzi najčastejšie prejavy šikany patria psychické problémy akou je depresia, úzkosť ale aj syndróm vyhorenia. Následným prejavom šikany je aj znížený výkon a motivácia zamestnanca, ako aj zvýšené absencie z dôvodu choroby. V neposlednom rade môže šikana vyústiť aj v zhoršené vzťahy v kolektíve a následnú fluktuáciu spojenú so stratou talentov.

Ako sa brániť šikane na pracovisku?

V prvom rade nereagujte emocionálne. Snažte sa zachovať pokoj a nereagujte na provokácie emocionálne. Vystupujte sebavedome a nedávajte najavo neistotu, aby ste nepôsobili zraniteľne. Udržuje profesionálny odstup a sústreďte sa na pracovné úlohy. Vyhnite sa zdieľaniu osobných informácií, ktoré by mohli byť zneužité. Ak je to možné, mali by ste sa s dotyčnou osobou porozprávať a vyjadriť svoje pocity. Niekedy môže otvorená komunikácia vyriešiť začínajúci konflikt.

Každý druh šikany si vyžaduje individuálny prístup:

1. Psychická šikana – Ak pociťujete psychickú šikanu, je dôležité zdokumentovať každý incident a vyhľadať podporu od kolegov, nadriadených alebo odborovej organizácie.

2. Bossing – V tomto prípade je nevyhnutné komunikovať s vyšším vedením, prípadne využiť služby právnika, ktorý vám s riešením pomôže.

3. Mobbing – Pri mobingu je ideálne zapojiť nezávislého sprostredkovateľa alebo mediátora, ktorý môže pomôcť riešiť konflikt na pracovisku.

4. Staffing – Aj nadriadení sú ľudia a aj oni majú právo na ochranu. Aj oni môžu podniknúť kroky proti šikane zo strany podriadených prostredníctvom vyhľadania pomoci u vedenia spoločnosti.

Prevencia šikany na pracovisku

Najúčinnejšou obranou proti šikane je prevencia. Zamestnávatelia môžu výrazne znížiť výskyt šikany v kolektíve tým, že zavedú jasné postupy a politiky na jej riešenie a zároveň budú vzdelávať zamestnancov o šikane a jej možných dôsledkoch. Dôležitou súčasťou prevencie je vytvorenie priaznivého prostredia pre nahlásenie incidentov. Dôležitá je tiež podpora zo strany zamestnávateľa pre priamu a otvorenú spoluprácu medzi zamestnancami.

Aby sa predišlo takýmto situáciám, je nevyhnutné zaviesť jasné opatrenia a vytvoriť kultúru založenú na rešpekte a spolupráci. Prvým krokom je vytvorenie firemnej kultúry, ktorá podporuje inklúziu a vzájomnú úctu medzi zamestnancami. Organizácie by mali jasne definovať etický kódex a pravidlá správania, ktoré budú zamerané na nulovú toleranciu voči akémukoľvek prejavu šikany. Kódex správania by mal byť pravidelne komunikovaný všetkým zamestnancom, aby mali jasné informácie o tom, čo je prijateľné správanie a čo nie. Manažéri by mali byť v tomto smere vzorom a aktívne presadzovať tieto princípy vo svojich tímoch.

Rovnako je dôležité investovať do vzdelávania a školení pre všetkých zamestnancov, aby rozpoznali prvé príznaky šikany a vedeli, ako jej predchádzať. Tieto školenia by mali zahŕňať aj témy týkajúce sa riešenia konfliktov a efektívnej komunikácie. Špeciálna pozornosť by mala byť venovaná vedúcim zamestnancom, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu v predchádzaní a riešení prípadov šikany. Manažéri by mali byť vyškolení v tom, ako rozpoznať náznaky šikany a ako spravodlivo a efektívne zasiahnuť.

Ďalším základným pilierom prevencie šikany je efektívna komunikácia. Zamestnanci by mali mať jasný a bezpečný spôsob, ako hlásiť prípadné problémy, bez strachu z odvety. Otvorené komunikačné kanály, napríklad anonymné formuláre alebo e-mailové adresy, môžu zamestnancom poskytnúť potrebnú dôveru, že ich hlásenia budú brané vážne a diskrétne. Pravidelné stretnutia medzi zamestnancami a vedením sú tiež dôležité, pretože umožňujú včasné riešenie problémov skôr, než sa zhoršia.

Aj podpora duševného zdravia zohráva významnú úlohu v prevencii šikany na pracovisku. Firmy by mali poskytovať zamestnancom prístup k poradenským službám, ktoré im môžu pomôcť vyrovnať sa so stresom alebo inými problémami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti so šikanou. Wellness programy zamerané na celkovú pohodu zamestnancov prispievajú k zlepšeniu pracovného prostredia a znižujú riziko konfliktov medzi kolegami.

Kľúčovým prvkom prevencie šikany je aj dôraz na spravodlivosť a rovnosť na pracovisku. Transparentné postupy pri povyšovaní a hodnotení výkonu môžu eliminovať napätie medzi zamestnancami a predísť pocitu nespravodlivosti, ktorý často vedie práve k šikane.