Ktoré choroby z povolania sú na Slovensku najčastejšie a ako pri nich postupovať?

Čo sú choroby z povolania a ako vznikajú?

Sú to ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení.

Choroby z povolania vznikajú najmä v dôsledku škodlivých faktorov pracovného prostredia, čo sú:

• Fyzikálne faktory: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, extrémne teploty.
  • Chemické látky: expozícia toxickým látkam, prachu, výparom.
  • Biologické faktory: mikroorganizmy, plesne, parazity.

Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napr. chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom (napr. syndróm karpálneho tunela).

Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Ich vznik je však možný aj pri nedostatočnom dodržiavaní bezpečnostných opatrení, napríklad pri chýbajúcej ochrane dýchacích ciest alebo kože.

Aké sú najčastejšie choroby z povolania na Slovensku?

Najčastejšie choroby z povolania sú aktuálne:

• ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ktoré vznikli v dôsledku zaťaženia (dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, čo vedie k poškodeniu pohybového aparátu),
• infekčné a parazitárne choroby,
• choroby z vibrácií (ide o ochorenia kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené dlhodobou prácou s vibrujúcimi nástrojmi).

Ktoré povolania sú najviac ohrozené chorobami z povolania?

Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení. Medzi najrizikovejšie profesie na Slovensku patria oblasti:

• Priemyselná výroba (zvárači, montážni pracovníci, pracovníci vo výrobe skla, gumy a plastov), kde sú najčastejšie choroby ako: pneumokonióza, choroby z vibrácií, ale aj poškodenia pohybového aparátu.
• Ťažba a dobývanie (baníci, vrtné tímy), kde zamestnanci najčastejšie trpia pneumokoniózami, chronickými respiračnými ochoreniami a chorobami z vibrácií.
• Zdravotníctvo a sociálne služby (lekári, zdravotné sestry, opatrovatelia, laboranti), kde sú najčastejšími chorobami infekčné ochorenia, poškodenia chrbtice z manipulácie s pacientami a syndróm vyhorenia.
• Poľnohospodárstvo a lesníctvo (farmári, lesníci, lesní robotníci), kde sú najčastejšie otravy pesticídmi, alergické ochorenia a choroby pohybového aparátu.
• Stavebníctvo (murári, tesári, žeriavnici, obkladači), kde najčastejšie zamestnanci trpia alergickými ochoreniami dýchacích ciest, hlukovou traumou a poškodeniami kĺbov a chrbtice.
• Doprava a logistika (vodiči kamiónov, skladníci, kuriéri), kde sú najčastejšie poškodenia chrbtice, syndróm karpálneho tunela a choroby z vibrácií.
• Chemický a farmaceutický priemysel (chemickí laboranti, pracovníci v rafinériách, farmaceuti), kde zamestnanci najčastejšie trpia otravami a chronickými poškodeniami orgánov (pečeň, obličky), rovnako tak kožnými ochoreniami.
• IT a kancelárske práce (programátori, administratívni pracovníci), kde najčastejším chorobami z povolania je syndróm karpálneho tunela, poškodenia chrbtice a psychické problémy (stres, úzkosť).

Aké je rozdelenie chorôb z povolania podľa odvetví?

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bol najvyšší výskyt chorôb z povolania v oblasti priemyselnej výroby, a to 40%, nasledovalo zdravotníctvo a sociálna pomoc (30%) a tretie miesto „patrilo“ ťažbe a dobývaniu (15%).

Aké príznaky môžu naznačovať chorobu z povolania?

Príznaky choroby z povolania sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený. Môže ísť o:

1. Problémy s dýchacím systémom (napr. pretrvávajúci kašeľ, dýchavičnosť, najmä pri fyzickej námahe, pocit tlaku na hrudi, chronická nádcha alebo podráždenie nosovej sliznice alebo symptómy astmy), kedy môžete trpieť: pneumokoniózami, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo astmou z povolania.

• Poškodenie kože (napr. svrbenie, začervenanie alebo suchú pokožku, resp. výskyt vyrážok alebo ekzémov, praskajúca koža alebo pľuzgiere, či citlivosť na určité látky), kedy môžete trpieť: kontaktnou dermatitídou alebo alergickou reakciou na látky v pracovnom prostredí.

• Bolesť pohybového aparátu (napr. chronická bolesť chrbta, krku alebo kĺbov, tŕpnutie a mravčenie v končatinách, slabosť alebo strata sily v rukách, či obmedzená pohyblivosť alebo stuhnutosť), kedy môžete trpieť: syndrómom karpálneho tunela  alebo poškodením šliach, kĺbov alebo chrbtice.

• Nervové a cievne príznaky (napr. bolesť alebo chlad v rukách a nohách, zmena farby pokožky, svalové kŕče alebo slabosť, či strata citlivosti v určitých častiach tela), kedy môžete trpieť: chorobami z vibrácií alebo poškodením nervov z dlhodobého zaťaženia.

• Príznaky infekčných chorôb (napr. horúčka, únava, nočné potenie, bolesti kĺbov a svalov, či špecifické symptómy podľa druhu infekcie), kedy môžete trpieť: tuberkulózou, hepatitídou alebo iným infekciami z kontaktu s biologickým materiálom.

• Psychické príznaky (napr.chronická únava a vyčerpanosť, problémy so spánkom, podráždenosť alebo depresia či problémy so sústredením), kedy môžete trpieť: syndrómom vyhorenia alebo stresovými poruchami spojenými s pracovným preťažením.

• Iné špecifické príznaky, napr. strata sluchu (najmä v hlučnom prostredí), závraty alebo migrény (napr. pri vystavení chemickým látkam), nevoľnosť alebo bolesti brucha (pri otrave chemikáliami).

Ako postupovať pri podozrení na chorobu z povolania?

Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou. Preto treba pozorovať, či sa príznaky zhoršujú počas pracovnej činnosti a naopak, či sa počas dovolenky zlepšia.

Ako prebieha uznanie choroby z povolania?

Uznanie choroby z povolania je proces, ktorý zahŕňa posúdenie zdravotného stavu zamestnanca a pracovných podmienok a je potrebný na oficiálne uznanie choroby ako choroby z povolania a na uplatnenie nárokov na odškodnenie. Spôsob hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolenia je upravené touto vyhláškou.

Pri podozrení na chorobu z povolania je potrebné v prvom rade navštíviť všeobecného lekára a povedať mu o svojich príznakoch a pracovných podmienkach. Lekár posúdi, či by mohlo ísť o chorobu z povolania a odošle vás k špecialistovi na pracovné lekárstvo. Tento odborník zanalyzuje vašu zdravotnú, vykoná podrobné vyšetrenie a posúdi, či sú vaše príznaky spôsobené vašou prácou. Vykoná špecifické testy, kde posudzuje typ pracovnej činnosti, dĺžku expozície rizikovým faktorom a zhodnosť príznakov s uznávaným zoznamom chorôb z povolania. Ak zistí súvislosť medzi ochorením a pracovnými podmienkami, vystaví odborný posudok, ktorý je následne odoslaný na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľa je potrebné informovať o zdravotných problémoch a požiadať ho o záznam v súvislosti s rizikovými faktormi na vašom pracovisku. Zamestnávateľ je povinný viesť dokumentáciu o expozícii zamestnancov voči škodlivým faktorom.

Úrad zatiaľ preskúma dokumentáciu od lekára, zanalyzuje pracovné podmienky a rizikové faktory na pracovisku a ak je to potrebné skonzultuje zistenia alebo si vyžiada dodatočné informácie od zamestnávateľa. Na základe výsledkov šetrenia vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania. Ak je choroba uznaná, stáva sa oficiálne chorobou z povolania.

Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva chorobu neuzná, máte možnosť podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na vyšší orgán verejného zdravotníctva.

Aké práva má zamestnanec, ak mu bola diagnostikovaná choroba z povolania?

Ak zamestnancovi bola diagnostikovaná choroba z povolania, má niekoľko práv, ktoré sa týkajú kompenzácie za zdravotné následky, ochrany zamestnanca v zamestnaní a taktiež má nárok na podporu v prípade, že choroba obmedzuje jeho pracovnú schopnosť.

Právo na odškodnenie má podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení. Ide o náhradu za stratu zárobku (pri obmedzení schopnosti vykonávať doterajšiu prácu), pričom pri trvalých následkoch ide o jednorazové odškodnenie za poškodenie zdravia. Ak zdravotný stav zamestnanca obmedzuje jeho bežný život, ide o náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenia. Zamestnanec má taktiež nárok na úhradu liečebných nákladov, ktoré sú spojené s diagnostikou a liečbou choroby z povolania. Zamestnanec môže byť počas liečby práceneschopný a má nárok na nemocenské dávky.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, má právo na pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu, pričom náklady na tieto služby hradí zamestnávateľ alebo príslušná inštitúcia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jeho zdravotný stav. Ak to nie je možné, zamestnanec má právo na preradenie na iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho zdravotnému stavu, s rovnakou alebo porovnateľnou mzdou. Zamestnávateľ pritom nesmie dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná choroba z povolania. V prípade sporu o uznanie choroby z povolania má zamestnanec právo na právnu ochranu a na odvolanie sa proti rozhodnutiam.

Ak mu choroba z povolania spôsobí zníženie pracovnej schopnosti o viac ako 40 %, má nárok na invalidný dôchodok. Výška dôchodku závisí od miery zníženia schopnosti pracovať. Zamestnanec tiež môže požiadať o ďalšie dávky, napríklad príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia (na kúpu zdravotných pomôcok, úpravu bývania a pod.).

Môže zamestnávateľ predchádzať chorobám z povolania?

V prvom rade je potrebné poznamenať, že zamestnávateľ je povinný predchádzať chorobám z povolania, a to najmä prijatím opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok. Túto povinnosť mu ukladá zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v aktuálnom znení. Predchádzať chorobám z povolania je však koniec koncov aj spôsobom ako zvýšiť produktivitu, spokojnosť zamestnancov a znížiť náklady spojené s pracovnými úrazmi či ochoreniami.

Na to, aby zamestnávateľ vedel predchádzať chorobám z povolania je potrebné, aby na pracovisku identifikoval pracovné riziká (napr. fyzikálne, chemické, biologické či ergonomické) a škodlivé faktory a pravidelne vykonával ich hodnotenia. V nadväznosti na to potom zabezpečil ochranné opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia (napr. ventilácia, osvetlenie, izolácia hluku) a napríklad tiež modernizoval stroje a zariadenia na zníženie expozície rizikovým faktorom.

Zamestnávateľ je tiež povinný zaviesť také organizačné opatrenia, ktoré skrátia čas expozície rizikovým faktorom (napr. zaviesť prestávky alebo rotáciu pracovníkov) a zabezpečiť vhodný rozvrh práce. Zamestnancom musí poskytnúť primerané ochranné pomôcky (respirátory, ochranné rukavice, slúchadlá na ochranu pred hlukom a pod.) a pravidelne zabezpečiť ich kontrolu a výmenu.

Dôležité je tiež vzdelávanie a školenie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kedy sú zamestnanci informovaní a poučení o rizikách spojených s ich pracovnou činnosťou a v prípade používania ochranných pomôcok realizácia nacvičiť ich správne používanie. Potrebná je aj osveta v súvislosti so zvyšovaním povedomia o prevencii chorôb z povolania a podpora zdravého životného štýlu zamestnancov. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť preventívne zdravotné prehliadky, a to podľa rizík konkrétnej pracovnej pozície a pravidelne konzultovať s pracovným lekárom zavedené opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov a implementovať nové opatrenia, ktoré odporúča.

Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám zamestnancov (napr. výška pracovných stolov, nastaviteľné stoličky), aby nedochádzalo k fyzickému preťaženiu a zároveň by mali byť zavedené pravidelné prestávky. Nie je to všetko však iba o fyzickom zdraví. Dôležitá je aj podpora psychického zdravia formou prevencie stresu na pracovisku, napr. prostredníctvom efektívneho riadenia a komunikácie. Tým zamestnancom, ktorí čelia vyšším psychickým nárokom je vhodné poskytnúť konzultácie, alebo flexibilnú pracovnú dobu.

K výhodám prevencie chorôb z povolania pre zamestnávateľa teda patrí najmä zníženie absencií a práceneschopnosti zamestnancov, zníženie nákladov na odškodnenie a kompenzácie, dodržiavanie zákonných povinností, predchádzanie sankciám a zvýšenie produktivity a spokojnosti samotných zamestnancov.