Môže zamestnávateľ nariadiť dovolenku a kedy má právo ju zrušiť?

Každý z nás si rád oddýchne vtedy, kedy chce a ako chce. Dovolenka nám slúži na oddych a na načerpanie nových síl a podľa zákona by mala byť naplánovaná tak, by si ju zamestnanec mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom mu nárok na dovolenku vznikol. Väčšinou si zamestnanci určujú dovolenku sami (podľa svojich potrieb) a zamestnávateľ im ju iba schváli. Neznamená to však, že vám ju zamestnávateľ nemôže nariadiť. Hlavne v prevádzkach, ktoré sú náročné na organizáciu chodu je potrebné, aby sa zamestnanci v priebehu roka “prestriedali” a výroba nezostala v určitom okamihu bez ich prítomnosti.

Kedy môže zamestnávateľ nariadiť dovolenku?

Zamestnávateľ môže nariadiť čerpanie dovolenky v súlade so Zákonníkom práce (§ 111 a § 112), ale musí dodržať viaceré pravidlá. Čerpanie dovolenky je povinný oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. Pri jej určovaní musí byť zrejmé, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov – často sa jej preto hovorí aj „celozávodná“ dovolenka. Neznamená to však, že sa musí týkať úplne všetkých zamestnancov naraz. Niekedy je nariadená dovolenka iba určitým zamestnancom, úsekom, niekedy je ale nariadená pre celý závod/podnik.

V každom prípade je žiadúce, aby pri nariadení čerpania dovolenky bral zamestnávateľ ohľad aj na vaše oprávnené záujmy (napr. povinnosť postarať sa o malé deti počas prázdnin).

S koľkými dňami dovolenky môže zamestnávateľ manipulovať?

Nariadené čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne, prípadne viac – napríklad v rámci umeleckých súborov to nesmie byť viac ako štyri týždne. Zamestnávateľ pritom môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď zatiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že ich splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ sa nedohodne zamestnanec so zamestnávateľom inak, tak ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť v trvaní najmenej dva týždne. V prípade, ak počas dovolenky je v niektorý deň sviatok, zamestnancovi sa do dovolenky nezapočítava.

Čo musí zamestnávateľ dodržať pri nariaďovaní dovolenky zamestnancom?

Tak, ako sme spomínali vyššie, zamestnávateľ musí vopred aspoň 14 dní oznámiť, že nariaďuje zamestnancovi dovolenku. Túto dovolenku musí preplatiť 100% priemerného zárobku z troch predchádzajúcich mesiacov. Zamestnanec v tomto čase však nesmie byť zároveň na PN, materskej (otcovskej) alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Aké sú práva zamestnanca pri nariadenej dovolenke?

Ak zamestnávateľ nedodrží lehotu 14 dňového oznámenia vopred, zamestnanec môže odmietnuť čerpať nariadenú dovolenku. Vo všeobecnosti však platí, že ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby si ju zamestnanec mohol vyčerpať do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám. Tu ide o tzv. „starú“ nevyčerpanú dovolenku a túto skutočnosť je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, a to najmenej 30 dní vopred.

Čo robiť, ak nesúhlasím s nariadenou dovolenkou?

V prvom rade si treba overiť, či zamestnávateľ dodržal zákon a podmienky uvedené vyššie v texte. Ak dovolenka koliduje s tvojimi plánmi alebo povinnosťami, skús sa so zamestnávateľom dohodnúť na zmene termínu. Ak dohoda nie je možná, môžeš zamestnávateľovi poslať písomný nesúhlas, kde uvedieš dôvody (napr. už naplánovaná dovolenka, rodinné povinnosti).

Ak zamestnávateľ porušuje zákon, môžeš podať podnet na inšpektorát práce. Ten preverí, či zamestnávateľ konal zákonne. Ak máte vo firme odbory, môžeš sa obrátiť aj na ne. V prípade vážnejších problémov môžeš vyhľadať právnu pomoc.

Môže nariadená dovolenka spôsobiť výpadok príjmu?

Keďže počas čerpania dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, nariadená dovolenka nespôsobí výpadok príjmu. Zamestnanec za ňu dostane 100 % priemerného zárobku vypočítaného z predchádzajúcich troch mesiacov. Tento priemer sa vypočíta zo základnej mzdy a aj z pravidelných príplatkov (napr. za prácu v noci alebo cez víkend).

Jeho príjem počas dovolenky môže byť nižší v tom prípade, ak sa jeho mzda skladá aj z variabilnej zložky mzdy (provízie, odmeny). V niektorých prípadoch môže nariadiť zamestnávateľ neplatené voľno (keď napríklad nemáte dostatok dovolenky a vtedy by sa mohol váš príjem znížiť), avšak môže to urobiť iba po dohode s vami, takže viete toto nariadenie odmietnuť a on vás nemôže donútiť čerpať neplatené voľno.

Platí iný režim pri kolektívnom čerpaní dovolenky?

Pri kolektívnom čerpaní dovolenky (hromadnej dovolenke) platia trochu iné pravidlá oproti bežnej individuálnej dovolenke. Dôvody môžu byť vždy iba prevádzkové, napr. odstávka výroby, sezónne uzavretie prevádzky, školské prázdniny, porucha na zariadení a pod. a zamestnávateľ o nariadení čerpať hromadnú dovolenku musí zamestnancov informovať vopred – 14 dní. Pri veľmi vážnych prevádzkových dôvodoch, môže byť čerpanie tejto dovolenky nariadené aj na 3 týždne.

Môže zamestnávateľ zrušiť už schválenú dovolenku?

Áno, zamestnávateľ môže zrušiť aj už predtým schválenú dovolenku, ale iba vo výnimočných prípadoch a musí pritom dodržať určité pravidlá. Stáva sa to najmä vtedy, ak v rámci prevádzky nastane nečakaný výpadok zamestnancov, havária, alebo firma získa dôležitú zákazku, ktorú nemožno odložiť. Zamestnávateľ môže zamestnanca požiadať o zmenu termínu, ale nemôže mu jednostranne prikázať, aby zrušil dovolenku (bez vážneho dôvodu). Zákonník práce v tomto prípade presne nestanovuje, za akých okolností je možné zrušiť alebo zmeniť termín dovolenky, to ale neznamená, že to môže urobiť zamestnávateľ svojvoľne, vždy je potrebná obojstranná dohoda a súhlas.

Náklady, ktoré tým zamestnancovi (bez jeho zavinenia) vzniknú, je povinný zamestnávateľ uhradiť (napr. cestovné späť, storno hotela a pod.).