Aké pravidlá a obmedzenia platia pre prácu nadčas podľa Zákonníka práce?

Práca nadčas je v mnohých povolaniach bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia ju využívajú na pokrytie nečakaných pracovných náporov alebo na splnenie mimoriadnych úloh, zatiaľ čo pre zamestnancov môže znamenať dodatočný príjem. Avšak práca nadčas musí byť vykonávaná v súlade so zákonom a nesmie presahovať zákonom stanovené limity. Zákonník práce presne určuje, kedy a v akom rozsahu môže byť práca nadčas nariadená, aké má zamestnanec práva a aké príplatky mu za ňu patria. Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť o práci nadčas podľa aktuálnych právnych predpisov účinných od 1. februára 2025.

Čo sú to nadčasy a kedy vznikajú?

Práca nadčas je v Zákonníku práce v § 97 definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Inými slovami, ide o prácu presahujúcu dohodnutý pracovný čas, ktorú zamestnanec vykonáva na základe požiadavky alebo so súhlasom zamestnávateľa.

Aký je rozdiel medzi prácou nadčas a bežnou pracovnou dobou?

Bežná pracovná doba je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce je maximálna týždenná pracovná doba 40 hodín. Práca nadčas predstavuje čas, ktorý zamestnanec odpracuje nad rámec tejto bežnej pracovnej doby na základe požiadavky alebo so súhlasom zamestnávateľa.

Môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas?

Áno, zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas, avšak len v určitých prípadoch a za dodržania stanovených podmienok. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a) naliehavé opravárske práce,

b) nakladacie a vykladacie práce,

c) inventúrne a uzávierkové práce,

d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Čo sa týka dovolenky, zamestnávateľ má právo nariadiť nadčas aj počas nej. Avšak v takomto prípade je povinný nahradiť zamestnancovi všetky náklady, ktoré mu vzniknú v dôsledku prerušenia/zrušenia dovolenky.

Aké sú pravidlá pre prácu nadčas podľa Zákonníka práce?

Podľa Zákonníka práce platia pre prácu nadčas nasledujúce pravidlá:

• Maximálny rozsah práce nadčas: Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
• Obmedzenia pre rizikové práce: Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas je možné s takýmto zamestnancom dohodnúť výnimočne, napríklad na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu, a to po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
• Priemerný týždenný rozsah práce nadčas: Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. So zamestnancom je možné dohodnúť tento rozsah aj dlhšie obdobie, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Aké sú výhody a nevýhody práce nadčas?

Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo môže výrazne zvýšiť ich celkový príjem. Dlhodobá práca nadčas však môže viesť k fyzickému a psychickému vyčerpaniu, čo môže negatívne ovplyvniť zdravie zamestnanca a narušiť „work-life balance“.

Ako ovplyvňuje práca nadčas výšku mzdy?

Práca nadčas priamo ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca prostredníctvom mzdového zvýhodnenia. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. V prípade, že ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce, mzdové zvýhodnenie je najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

Ako sa vyplácajú nadčasy?

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas. V takom prípade zamestnanec nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Aké sú obmedzenia v prípade práce nadčas?

Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne. To znamená, že ak zamestnanec má bežnú 8-hodinovú pracovnú dobu, môže odpracovať maximálne 4 hodiny nadčasov za deň.

Kedy môže zamestnanec odmietnuť prácu nadčas?

Prácu nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, ak je nadčas nariadený v rozpore so zákonom alebo presahuje povolený limit, zamestnanec má právo ho odmietnuť.

Odmietnuť prácu nadčas je tak možné v nasledovných prípadoch:

• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods. 10),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods. 11),
•  ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods. 12),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods. 6),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods. 2),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods. 4),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods. 1),
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas „dohodárovi.

Aké sú špecifiká práce nadčas počas víkendu?

Práca nadčas vykonávaná počas víkendu podlieha zvýhodneniu:

• Soboty: Zamestnanec má nárok na príplatok najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
• Nedele: Príplatok za prácu v nedeľu je najmenej 100 % priemerného zárobku.
• Sviatky: Ak zamestnanec pracuje nadčas počas sviatku, má nárok na príplatok najmenej 100 % svojho priemerného zárobku, okrem mzdy za odpracovanú dobu.

Ako správne evidovať nadčasy na pracovisku?

Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil. Mzdy a príplatky za nadčasovú prácu by mali byť transparentne uvedené vo výplatnej páske zamestnanca, aby sa predišlo nejasnostiam či nezrovnalostiam. Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na čerpaní náhradného voľna namiesto príplatku, táto dohoda musí byť riadne zaznamenaná.

Práca nadčas môže prinášať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, no jej nadmerné využívanie môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Výsledky štúdie Štátneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (NIOSH) z roku 2004 ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb o 60 %, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom (ako je konzumácia alkoholu a fajčenie) a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy. Navyše, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne výrazne zvyšuje riziko vzniku depresie. Tieto zistenia potvrdzujú, že nadčasy (ak sú neprimerane časté) vedú k vyčerpaniu, stresu a zdravotným problémom. V konečnom dôsledku by práca nadčas mala byť výnimočným riešením, nie štandardom.