Ako odhaliť podvod na internete v roku 2026?

Pozor na e-maily vydávajúce sa za Sociálnu poisťovňu alebo iné štátne inštitúcie

V týchto dňoch prichádzajú ľuďom po celom Slovensku dôchodkové prognózy zo Sociálnej poisťovne. Ak vám však prídu e-mailom, mali by ste si dať pred jeho otvorením pozor na jeden dôležitý detail.

Poisťovňa upozorňuje, že prognózu zasiela výlučne z adresy [email protected]. V hlavičke odosielateľa e-mailu musí byť jasné označenie „Sociálna poisťovňa“.

Ak má správa iné označenie odosielateľa alebo vám email prišiel z inej adresy či obsahuje zvláštne preklepy, neotvárajte ho. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o novú verziu podvodu, pri ktorej sa od vás niekto snaží vylákať osobné alebo iné citlivé údaje.

Ako poisťovňa dodáva, najbezpečnejšia forma ako si skontrolovať dôchodkovú prognózu je cez Elektronický účet poistenca alebo cez aplikáciu Sociálna poisťovňa.

Na pokusy o podvod upozorňuje aj Všeobecná zdravotná poisťovňa

Internetom sa opakovane šíri phishingová kampaň využívajúca napodobeniny formulárov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Podvodníci zároveň rozposielajú e-maily s informáciou o údajnom nároku na vrátenie peňazí. Súčasťou tejto správy je spravidla aj odkaz smerujúci na falošnú stránku, ktorá sa vydáva za web zdravotnej poisťovne.

Situáciu komplikuje fakt, že vizuálne spracovanie napodobňujúce dizajn legitímnych služieb VšZP je na prvý pohľad vierohodné. Napodobeniny webov používajú dôveryhodné farebné prevedenie, logá, formuláre či iné odkazy a to v spojení s falošným hlásením prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Nikdy však nesedí názov stránky (URL) ani názov odosielateľa e-mailu. Spoznáte to najmä vďaka skomoleninám a reťazcom so zahraničnou koncovou doménou (.com / .io / a podobne) ako pri príkladoch uvedených vyššie.

VšZP preto vyzýva k zvýšenej obozretnosti a k dvojitej kontrole názvu webovej stránky (URL) alebo e-mailovej adresy. A to vždy pred akýmkoľvek prihlásením sa, či zadaním osobných alebo platobných údajov. Najbezpečnejšou formou komunikácie je opäť oficiálna stránka alebo aplikácia poisťovne.

Telefonické podvody, falošní policajti či pracovníci bánk

Na Slovensku v posledných rokoch výrazne pribúda počet telefonických podvodov, ktoré patria medzi najnebezpečnejšie formy online scamu. Podvodníci sa pri telefonáte často vydávajú za pracovníkov banky, policajtov, technickú podporu alebo dokonca za člena rodiny, ktorý sa údajne ocitol v núdzi. Ich cieľom je vyvolať stres, paniku a donútiť človeka konať bez rozmýšľania. Veľmi nebezpečné je, že útočníci dnes používajú takzvaný spoofing telefónnych čísiel, vďaka ktorému sa na displeji môže zobraziť aj reálne číslo banky alebo známej inštitúcie. Obeť tak získa pocit, že komunikuje s dôveryhodnou organizáciou.

Jedným z najčastejších znakov podvodu je vytváranie paniky a časového tlaku. Útočník sa snaží človeka vystrašiť tvrdeniami o napadnutom účte, podozrivej transakcii alebo hroziacej strate peňazí. Často používa formulácie ako:

• „Musíte konať okamžite.“
• „Váš účet je v ohrození.“
• „Ak to nepotvrdíte teraz, prídete o peniaze.“

Dôveryhodné banky alebo inštitúcie však klientov netlačia do okamžitých rozhodnutí cez telefón.

Veľkým varovným signálom je aj požiadavka na citlivé údaje. Banka nikdy nebude telefonicky žiadať:

• heslo do internet bankingu,
• PIN kód,
• SMS autorizačný kód,
• číslo platobnej karty,
• inštaláciu aplikácie na vzdialený prístup.

Ak volajúci žiada tieto informácie, ide takmer určite o podvod a treba čo najskôr zložiť telefón.

Falošné pracovné ponuky

Čoraz častejšie sa podobné podvody objavujú aj pri pracovných ponukách a brigádach. Útočníci sa vydávajú za recruiterov alebo personálne agentúry a kontaktujú ľudí telefonicky, cez WhatsApp alebo Telegram. Ponúkajú atraktívnu prácu z domu, vysoký zárobok bez skúseností alebo jednoduché online úlohy. Následne žiadajú registračné poplatky, osobné údaje, fotografie dokladov alebo prístup k bankovému účtu pod zámienkou vyplatenia mzdy. V niektorých prípadoch dokonca požadujú inštaláciu aplikácií na vzdialený prístup, cez ktoré dokážu ovládať zariadenie obete.

Pri pracovných ponukách je preto dôležité overovať si firmu, komunikovať cez oficiálne kanály a byť mimoriadne opatrný pri ponukách, ktoré znejú príliš výhodne. Dôveryhodný zamestnávateľ nikdy nebude žiadať peniaze za sprostredkovanie práce ani prístupové údaje do internet bankingu.

Pre vyhľadávanie práce preto uprednostnite etablované pracovné portáli ako Worki.sk, Profesia alebo Kariéra. Tie podliehajú reguláciam Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a zvyknú zverejňované pracovné ponuky i samotných zamestnávateľov overovať.

Praktická ochrana: ako sa reálne brániť podvodom

Väčšina úspešných útokov nefunguje preto, že by boli technicky zložité, ale preto, že obeť neurobí základné bezpečnostné kroky.

Dvojfaktorové overenie

Základom ochrany je zapnutie dvojfaktorového overenia (2FA) na všetkých dôležitých účtoch, ako sú e-mail, sociálne siete či internet banking. Aj keď útočník získa heslo, bez druhého faktora sa do účtu nedostane. Rovnako dôležité je používanie správcu hesiel, ktorý umožňuje vytvárať unikátne a silné heslá pre každú službu zvlášť, čím sa výrazne znižuje riziko zneužitia jedného úniku dát na viacerých platformách.

Neodkladajte aktualizáciu na neskôr

Ďalším kľúčovým krokom je pravidelná aktualizácia operačného systému a aplikácií. Mnohé útoky využívajú staré bezpečnostné chyby, ktoré už výrobcovia opravili, no používatelia ich stále majú otvorené kvôli zanedbaným aktualizáciám.

Veľmi dôležité je aj nastavenie prehliadača a mobilu. Oplatí sa zapnúť ochranu proti phishingu a podvodným stránkam, neumožniť inštaláciu aplikácií z neznámych zdrojov a pravidelne kontrolovať oprávnenia aplikácií. Mnohé aplikácie totiž žiadajú prístup k údajom, ktoré na svoj chod vôbec nepotrebujú, ako sú kontakty, mikrofón alebo SMS správy.

Zlaté pravidlo trojitej kontroly

V praxi pomáha aj jednoduché pravidlo, ktoré možno použiť v každej podozrivej situácii: pred kliknutím na odkaz si vždy overiť tri veci. Po prvé, či je doména skutočne oficiálna a správne napísaná. Po druhé, či správa nevyvoláva nadmerný časový tlak alebo strach. A po tretie, či stránka nežiada citlivé údaje, ako sú heslá alebo údaje platobnej karty (platí to pre časti webu, ktoré nie sú určené na nákupné účely). Ak je čo i len jedna z týchto vecí podozrivá, je bezpečnejšie odkaz neotvárať.

Kombinácia týchto opatrení výrazne znižuje riziko, že sa človek stane obeťou internetového podvodu, aj v prípade, že útok pôsobí presvedčivo.

Prečo je dôležité chrániť starších členov rodiny

Na Slovensku sa v roku 2026 objavilo viacero konkrétnych prípadov úspešných podvodov. Rozšírené boli napríklad falošné telefonáty od „polície“, kde útočníci tvrdili, že niekto zneužil identitu obete alebo si na jej meno vybavil úver. Následne sa snažili získať údaje o bankových účtoch alebo obeť presvedčiť, aby peniaze previedla na „bezpečný účet“. Podobné prípady sa šírili aj medzi používateľmi na sociálnych sieťach a diskusných fórach.

Časté sú aj podvody cez inzertné portály a bazáre. Podvodníci posielajú predávajúcim odkazy na falošné stránky Slovenskej pošty alebo kuriérskych spoločností, ktoré vyzerajú takmer identicky ako originál. Obeť následne zadá prihlasovacie údaje do internet bankingu alebo potvrdí prístup útočníkovi, ktorý jej následne vybieli účet.

Najohrozenejšou skupinou sú však starší ľudia. Polícia uviedla, že len za prvé tri mesiace roku 2026 prišli slovenskí seniori pri telefonických podvodoch o viac než 700-tisíc eur. Útočníci využívajú najmä citový nátlak, strach a paniku – často tvrdia, že vnuk spôsobil nehodu, člen rodiny je v nemocnici alebo že účet seniora bol napadnutý. Podľa odborníkov prišli slovenskí seniori za posledné roky pri podobných podvodoch o viac ako sedem miliónov eur.

Práve preto je mimoriadne dôležité hovoriť o online bezpečnosti aj v rodine. Starší členovia rodiny často dôverujú autoritám viac než mladšie generácie a nemusia rozpoznať moderné manipulačné techniky. Mnohí netušia, že banka nikdy nežiada prevod peňazí na „bezpečný účet“ ani neposiela odkazy na zadanie prihlasovacích údajov cez SMS. Rodina by mala seniorov pravidelne upozorňovať na aktuálne typy podvodov, pomôcť im s nastavením bezpečnosti na mobile a dohodnúť sa, že pri každej podozrivej správe alebo telefonáte najprv zavolajú niekomu blízkemu. Aj jednoduchá kontrola môže zabrániť strate celoživotných úspor.