Záujem o špeciálnu školu na Karpatskej ulici v Bratislave narastá

Bratislava 26. februára (TASR) – Začiatky Špeciálnej základnej školy s materskou školou na Karpatskej ulici v Bratislave siahajú do 20. rokov 20. storočia. Vtedy vzišiel podnet na zriadenie triedy alebo školy pre zaostalé deti v školopovinnom veku. Na vytvorenie jej učebných osnov boli vyzvané všetky vtedajšie ľudové školy v meste.

Prvá trieda bola následne zriadená v prenajatej budove 1. novembra 1924 a bola administratívne podriadená I. štátnej ľudovej škole na Karpatskej ulici. “Začínalo sa s deviatimi žiakmi, ktorí tvorili jednu triedu. Potom sa postupne počet zvyšoval, čo bolo spôsobené dobou, spoločnosťou a jej potrebami zabezpečiť vzdelávanie aj pre skupinu žiakov s postihnutím,” uviedla v rozhovore pre TASR zástupkyňa riaditeľky školy Mária Kozlíková. Budova školy je z roku 1921 a jej účel sa postupom rokov menil, napríklad pred a počas vojny bola súkromnou opatrovňou.

Budova sa však zväčša i tak využívala hlavne na výchovu a vzdelanie detí, a takmer celé obdobie práve detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. “Aj deti s postihnutím majú nárok na primerané vzdelávanie prispôsobené ich potrebám a schopnostiam,” podotkla Kozlíková.

Spočiatku sa učilo na jednu zmenu, neskôr sa prešlo na celodenné vzdelávanie, kedy v stredu a sobotu bolo voľno. Popoludňajšia návšteva školy však bola slabá, a tak bolo celodenné vyučovanie opäť zrušené. Postupom času sa však zvyšoval počet žiakov i tried školy. Napríklad pri oslavách desiateho výročia založenia navštevovalo školu 213 žiakov v 12 triedach, z toho siedmich slovenských, štyroch nemeckých a jednej maďarskej.

Škola si v minulosti prešla aj náročnými rokmi, najmä vo vojnovom období. Začiatky školských rokov bývali odkladané, zakončenia predčasné alebo vyučovania rušené bombovými poplachmi. Chýbali učitelia, ktorí narukovali, absencie žiakov boli veľké.

Škola však nesídlila celý čas na Karpatskej ulici, kde bola zriadená. Trinásť rokov totiž “putovala” a 34 rokov sídlila na inej adrese. Až v školskom roku 1970/1971 sa opätovne vrátila do budovy na Karpatskej ulici, kde sídli dodnes. “Spočiatku to bola osobitná škola, potom špeciálna základná škola pre žiakov s mentálnym postihnutím,” doplnila Kozlíková. Časom sa k nej pričlenila aj materská škola. Tá má elokované pracovisko na Mišíkovej ulici, kde sú štyri triedy s kompletnou starostlivosťou, ďalšie tri triedy vznikli pre zvýšený záujem na Karpatskej ulici. Dve triedy sú s celodennou a jedna trieda s poldennou starostlivosťou.

V súčasnosti navštevuje špeciálnu základnú školu 65 žiakov. Tried je 12. V materskej škole je celkovo 54 detí. Záujem o školu i materskú školu však neustále rastie a vedenie priznáva, že by potrebovali viac priestorov. Mimoriadny záujem je aj o prípravný ročník.

Škola sa zameriava na vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím a viacnásobným postihnutím. Vzdelávaní sú podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorý je rozdelený na tri varianty. Okrem vyučovania v škole, pričom počet hodín závisí od variantu, ročníka i možností žiakov, zabezpečuje škola aj individuálne vzdelávanie a vzdelávanie doma. “Máme aj žiaka, ktorý je vzdelávaný doma, lebo má veľmi oslabenú imunitu. Preto chodí kolega k nim domov dvakrát do týždňa na tri hodiny,” priblížila Kozlíková.

Špeciálna ŽS na Karpatskej ponúka prísne individuálny prístup k žiakom

Bratislava 26. februára (TASR) – Žiaci Špeciálnej základnej školy s materskou školou na Karpatskej ulici v Bratislave si vyžadujú prísne individuálny prístup. A to nielen medzi jednotlivcami, ale aj v samotných triedach, kde sú žiaci zaradení podľa ročníkov a variantov. V rozhovore pre TASR to uviedla zástupkyňa riaditeľky školy Mária Kozlíková.

“Počet žiakov v triedach je znížený, rozličný a prispôsobený potrebám a schopnostiam žiakov je aj obsah a rozsah učiva v jednotlivých vzdelávacích variantoch,” priblížila Kozlíková. Dôležitou vlastnosťou každého učiteľa by pritom mala byť podľa zástupkyne trpezlivosť a schopnosť pozorovať. Lebo aj žiaci, ktorí sú zaradení v rovnakom variante, nie sú vo všetkých oblastiach vzdelávania na rovnakej úrovni.

“Napríklad matematické schopnosti sú na inej úrovni ako schopnosti, ktoré sú potrebné na výučbu vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia. Majú teda niektorú schopnosť, potrebnú na učenie, nedostatočne vyvinutú,” vysvetlila Kozlíková s tým, že aj preto musí pedagóg posudzovať schopnosti detí individuálne. “Nevieme urobiť homogénnu skupinu žiakov. Ani napríklad v A variante nie je jednotka pre jedného to isté, ako pre druhého a niekto musí pre jednotku urobiť viac ako druhý,” doplnila Kozlíková.

Pri známkovaní preferuje škola skôr hodnotenie, ako klasifikáciu. Používa sa síce aj klasifikačná stupnica, tá však nie je vždy objektívnym obrazom schopností dieťaťa. “Žiakov, ktorí sú vzdelávaní individuálne a žiakov prípravného ročníka hodnotíme slovným komentárom. To znamená, že píšeme popis toho, čo dieťa zvládlo za hodnotené obdobie, akú úroveň dosiahlo v akej oblasti, koľko pozná písmeniek a podobne,” uviedla Kozlíková. Vo vyšších ročníkoch sú výkony žiakov klasifikované. “Na prvom stupni používame hodnotenie slovom, to znamená, že žiakom píšeme na vysvedčenie, aké výsledky dosiahli. Žiaci druhého stupňa sú klasifikovaní známkou,” doplnila Kozlíková.

Deviaty ročník je na škole záverečným ročníkom pre žiakov v A variante. Tí si tak musia doplniť povinnú školskú dochádzku desiatym ročníkom na ďalšom stupni vzdelávania. Žiaci v B a C variante sa na špeciálne základnej škole môžu vzdelávať desať rokov.

Žiaci z A variantu odchádzajú zväčša ďalej študovať na odborné učilištia. Štúdium trvá tri roky a žiak dostane výučný list z odboru, ktorý si zvoli a ktorý mu dovoľoval jeho zdravotný stav a schopnosti. Štúdium pozostáva, ako aj na bežných školách, z teoretickej prípravy a praktického vyučovania, ktoré je však prispôsobené im schopnostiam a možnostiam.

Žiaci s ťažším mentálnym postihnutím najčastejšie pokračujú vo vzdelávaní na praktických školách, kde sa učia pre život, aby dosiahli najvyššiu možnú mieru samostatnosti. “Mladí dospelí z týchto škôl odchádzajú do chránených zariadení sociálnych služieb, alebo sú doma s rodičmi,” dodala Kozlíková.

Špeciálna ZŠ Karpatská je aj o záujmových krúžkoch,ktoré deti obľubujú

Bratislava 26. februára (TASR) – Vzdelávanie v Špeciálnej základnej škole s materskou školou na Karpatskej ulici v Bratislave nie je len o bežnom vyučovaní, ale aj o edukácii hravejšou a príjemnejšou formou a o voľnočasových aktivitách. Tie zabezpečuje školský klub detí či jednotlivé záujmové krúžky, ktoré sa tešia veľkej obľube.

“Krúžky vedú naši učitelia, vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. Žiaci sú veľmi spokojní a radi ich navštevujú. Veľmi radi chodia na dramatický krúžok, ktorý vedie mladý a jediný náš kolega,” uviedla v rozhovore pre TASR zástupkyňa riaditeľky školy Mária Kozlíková.

Zaujímavý je pre nich aj tanečno-pohybový krúžok či krúžok šikovných rúk, kde sa chlapci a dievčatá venujú hlavne výtvarným prácam a jednoduchým manuálnym činnostiam, ako je strihanie, lepenie či skladanie. Často robia s papierom, ale aj s textilom. Podľa zástupkyne sú priestory školy vyzdobené najmä samotnými prácami detí.

Každý krúžok má priestor na svoju prezentáciu, či už na konci roka, alebo na rôznych celoškolských aktivitách. Príkladom je Juniáles, ktorý má viac ako 20-ročnú tradíciu. Vtedy sa v škole pripraví výstava prác žiakov. Keď ich deti vzájomne vidia, cítiť z nich podľa riaditeľky školy Ľubice Jägrovej hrdosť.

“Je úžasné, že učitelia vedia prispôsobiť možnosti, aby bolo každé dieťa v kolektívnej práci. Aby sa videlo, nevyčleňovalo sa z kolektívu, ale cítilo sa jeho súčasťou. Raz robili nápis v jednej triede. Bola to úžasná atmosféra. Vychovávateľky im namiešali farby, deti prišli a každý si otlačil do farby jedno písmenko. Máme také špongiové písmenká. A ako dieťa položilo písmenko na papier, tak tam bolo, aj keď opačne, ale je tam jeho kus,” zaspomínala Jägrová. Alebo akcia, na ktorej robili deti srdiečka, lebo láska by mala byť všade. “A keby ste ich videli, ako ich niesli…,” dodala Jägrová.

Škola ponúka taktiež napríklad krúžok čítania, v rámci ktorého sa deti učia čítať, pracovať s textom a podporuje sa čítanie s porozumením. Mladšie deti pritom spoznávajú písmenká a skladajú ich do slabík. Čítajú rozprávky a pripravené texty, učia sa o nich rozprávať a dramatizovať ich.

Každoročne učiteľky pripravujú školský projekt. Naposledy boli aktivity zamerané na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a tomu boli prispôsobené aj jednotlivé činnosti počas mesiacov, či už cez vyučovanie, alebo po jeho skončení. “Napríklad sme mali týždeň s bájkami. Žiaci čítali bájky, príbehy dramatizovali, starší žiaci čítali bájky do školského rozhlasu,” priblížila Kozlíková.

Pri edukácii nezabúda škola ani na ďalšie oblasti vzdelávania. Deti sa učia o zdravom životnom štýle, spoznávajú potraviny, ovocie a zeleninu, prípadne sa v cvičnej kuchynke učia nejakú dobrotu z daných ingrediencií uvariť alebo upiecť. Pre žiakov býva zaujímavá aktivita Jeseň v záhrade či Deň jablka.

Nezabúda sa ani na pravidelný pohyb a športovanie. “Budeme mať športový deň. Pre žiakov budú pripravené stanovištia, kde budú športovať s netradičným športovým náčiním, ako sú overbaly, fitlopty, dynabandy, farebné stuhy. Každé dieťa bude mať preukaz, kde sa budú zaznamenávať jeho výkony. V závere každý získa účastnícky diplom a odmenu,” povedala Kozlíková. Iné športové podujatie sa pripravujú na apríl, kedy každá špeciálna základná škola v meste zostaví svoj päťčlenný tím, bez ohľadu na pohlavie či vek a budú navzájom súťažiť.