Dovolenka – prázdniny dospelých

Podľa psychológov je však dôležité dbať na to, aby naplánovaná dovolenka trvala ideálne dva až tri týždne. Tento čas je totiž pre človeka ideálny, pretože príliš krátke dovolenky nie sú pre organizmus dostatočným oddychom. Zamestnanec má však nárok len na obmedzené množstvo dní dovolenky, vzhľadom na odpracované roky, vek, ale aj druh zamestnania.

Na koľko dovolenky mám nárok?

Dovolenka slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu a je upravená v ustanoveniach Zákonníka práce (§ 100 až § 117).

Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je nepretržité trvanie pracovného pomeru a odpracovanie aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Jej výška je stanovená nasledovne:

4 týždne dovolenky – základná, minimálna výmera dovolenky za kalendárny rok bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu.

5 týždňov dovolenky – prináleží zamestnancovi, ktorý:

• do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku (nemusí dokladať žiadne potvrdenia),
• sa trvale stará o dieťa.

8 týždňov dovolenky – prináleží zamestnancovi, ktorý je:

• pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
• vysokoškolským učiteľom,
• výskumným pracovníkom a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
• zamestnancom s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Dovolenka za odpracované dni

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí podľa § 105 Zákonníka práce dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka

Dodatková dovolenka je osobitným druhom dovolenky, na ktorú vzniká nárok len po splnení podmienok uvedených v Zákonníku práce. Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý:

• pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo
• vykonáva práce zvlášť ťažké alebo
• vykonáva práce zdraviu škodlivé.

Keďže účelom dodatkovej dovolenky je regenerácia zamestnanca za zákonom určenú ťažkú prácu, musí byť vyčerpaná ako prvá a nie je možné za ňu poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky

Krátenie je striktne limitované Zákonníkom práce. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku:

• za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12,
• za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o 1/12,
• v prípade nepracovania pre výkon trestu odňatia slobody za každých 21 zameškaných dní o 1/12.

Ku kráteniu dovolenky zamestnávateľ môže pristúpiť výlučne vtedy, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

• výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
• čerpania rodičovskej dovolenky,
• dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
• z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a pod.

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti, ak čerpá materskú alebo otcovskú dovolenku alebo je dočasne práceneschopný pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.

Čerpanie dovolenky

• Určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom podľa plánu dovoleniek s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.
• Cieľom je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok, aby každý zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka.
• Zamestnávateľ je povinný čerpanie dovolenky oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
• Ak určí zamestnávateľ čerpanie dovolenky po častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dva týždne, ak sa so zamestnancom nedohodnú inak,
• Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať jednak na úlohy zamestnávateľa ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
• Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec práceneschopný, je na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
• Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky. V praxi sa často nazýva aj ako celozávodná dovolenka.

Zmena čerpania dovolenky

Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.

Nevyčerpaná dovolenka

• Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
• Nevyčerpanie dovolenky automaticky neznamená jej prepadnutie. Preto zamestnávatelia umožňujú zamestnancom preniesť si nevyčerpanú dovolenku do nasledujúceho kalendárneho roka.
  Za nevyčerpanú dovolenku, ktorá presahuje štyri týždne a ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Zdroje:

https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/prazdniny-su-tu-ako-cerpat-dovolenku-podla-zakonnika-prace.html

https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/dovolenka-2023-na-kolko-dni-ma-zamestnanec-narok

https://www.pracovnepravo.sk/sk/casopis/bezpecnot-prace-v-praxi/cerpanie-dovolenky-v-praci.m-1285.html