Diskriminácia a jej prejavy v profesionálnom prostredí 

Už sa ti stalo, že si bol prehliadaný/bola prehliadaná pri pridelení projektu len preto, že si mladší/mladšia a považovali ťa za menej skúseného/skúsenú? Opýtali sa ťa na pohovore, či máš deti? Dostal/dostala si nižší plat než tvoj kolega/kolegyňa s rovnakými schopnosťami a povinnosťami len preto, že si iného pohlavia? Nebol/nebola si povýšená kvôli tvojej sexuálnej orientácii? Degradovali ťa po návrate z rodičovskej či materskej dovolenky? 

Ak áno, stal/stala si sa obeťou diskriminácie. Bohužiaľ, ešte aj v dnešnom dynamickom pracovnom prostredí sa stáva diskriminácia na pracovisku nepríjemnou realitou pre mnohých ľudí. Táto forma nespravodlivosti ovplyvňuje rôzne skupiny ľudí a zanecháva negatívne následky nielen na ich profesionálnom, ale aj osobnom živote. Napriek tomu existujú zákony, ktoré sa snažia bojovať proti diskriminácii, chrániť zamestnancov a podporovať inkluzívne pracovné prostredie. 

V Zákonníku práce (Zákon č. 311/2001 Z. z.) je zakázaná diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 

Základným predpokladom prevencie diskriminácie podľa Zákonníka práce je záväzok zamestnávateľa zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je upravená v rámci antidiskriminačného zákona (Zákon č. 365/2004 Z. z.). Dodržiavanie tejto zásady zahŕňa aj prijímanie opatrení na ochranu pred diskrimináciou v pracovnoprávnych vzťahoch. 

Diskriminácia zahŕňa:  

• priamu diskrimináciu,  
• nepriamu diskrimináciu,  
• obťažovanie,  
• sexuálne obťažovanie a  
• neoprávnený postih. 

Diskriminácia nielenže narušuje morálku a etiku pracovného prostredia, ale aj škodí podniku. Inkluzívne firmy majú sklon k vytváraniu produktívnejších tímov a prilákaniu a udržaniu talentovaných jednotlivcov. Zamestnávatelia by mali myslieť na to, že rôznorodosť je prínosom pre pracovné prostredie a podporuje tvorbu nových a inovatívnych nápadov. Tiež na to, že zamestnanci rôznych vekových skupín prispievajú rôznorodosťou skúseností a pohľadov, a že každý zamestnanec má právo na prácu v bezpečnom prostredí bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu. 

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje na všetky fázy a aspekty pracovnoprávnych vzťahov, napríklad na:¹ 

– prijímanie do zamestnania (vrátane pracovnej inzercie) a prepúšťanie, 

– pracovné podmienky, platové podmienky, nefinančné výhody, pracovný čas, 

– nastavenie procesov a kompetencií na pracovisku, spôsob komunikácie, 

– postup v zamestnaní, vzdelávanie zamestnankýň a zamestnancov, 

– čerpanie dovoleniek a poskytovanie zamestnaneckých a iných sociálnych výhod, 

– angažovanie sa v odborových organizáciách atď. 

Zakázané otázky na pohovore 

Zamestnávatelia niekedy kladú počas pracovného pohovoru tzv. zakázané otázky, ktoré sú osobnej povahy a nesúvisia s výkonom práce, o ktorú sa uchádzač zaujíma. Tieto otázky sa často týkajú rodinného stavu, zdravotného stavu, vierovyznania alebo sexuálnej orientácie uchádzača. Príklady takýchto otázok môžu zahŕňať informácie o rodinnom alebo manželskom stave, plánovaných životných zmenách, prítomnosti detí, zdravotnom stave alebo náboženských presvedčeniach. 

Zamestnávateľ by sa však nemal pýtať na tieto skutočnosti a uchádzač má právo na takéto otázky neodpovedať. Ak sa však stane, že zamestnávateľ na pohovore položí otázku týkajúcu sa súkromia, je dôležité zachovať slušnosť a diplomaciu. Uchádzač by mal zamestnávateľovi zdvorilo oznámiť, že otázka je osobného charakteru a nesúvisí s pracovnou pozíciou. Týmto spôsobom môže jasne preukázať, že si je vedomý svojich práv a že má dobrý prehľad v oblasti pracovného práva.

Diskriminácia v odmeňovaní na základe pohlavia 

Ženy často zarábajú menej ako muži, dokonca aj za vykonávanie veľmi podobných alebo úplne rovnakých pracovných úloh. Rozdiel v odmeňovaní nie je len dôsledkom individuálnych schopností, ale často reflektuje systémové nedostatky, ktoré môžu zahŕňať diskrimináciu či stereotypy. 

Na Slovensku má rozdiel v zárobku žien a mužov klesajúcu tendenciu, avšak stále ide o pomerne vysoké hodnoty. Podľa údajov z celoštátneho štatistického zisťovania Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP, v štvrtom štvrťroku 2022 dosiahol rodový rozdiel v odmeňovaní (rozdiel v priemernom hodinovom zárobku) 14,64 %. Inak povedané, ženy na Slovensku zarobia v priemere o 14,64 % menej ako muži. 

V máji 2023 bola vydaná Smernica európskeho parlamentu a rady, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania. Zamestnávatelia budú mať nové povinnosti odvíjajúce sa od počtu zamestnancov, pričom platí, čím väčšia firma, tým prísnejšie pravidlá. Zo smernice vyplýva aj to, že zamestnávatelia sa nebudú môcť pýtať kandidáta na pracovnom pohovore na plat u súčasného, resp. predchádzajúceho zamestnávateľa. Pracovné inzeráty a názvy pozícií budú musieť zamestnávatelia používať rodovo neutrálnym spôsobom. 

Práva zamestnancov 

Zamestnanci majú právo na spravodlivé zaobchádzanie, rovnaké príležitosti a ochranu pred diskrimináciou. Pracovná diskriminácia je porušením základných ľudských práv, preto je možné v tejto veci kontaktovať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, príslušný odborový orgán alebo súd a domáhať sa právnej ochrany. Zamestnanci majú právo podávať sťažnosti, ak sa cítia obeťou diskriminácie, bez obavy o svoje zamestnanie alebo postavenie v rámci firmy. 

Zodpovedné správanie zamestnávateľov 

Zamestnávatelia by mali aktívne pracovať na vytváraní inkluzívnych politík a kultúr, aby predchádzali diskriminácii. To zahŕňa preskúmanie náborových postupov, poskytovanie vzdelávania pre zamestnancov a vytváranie jasne definovaných postupov na riešenie sťažností týkajúcich sa diskriminácie. 

Vytvorením spravodlivého a inkluzívneho pracovného prostredia môžeme dosiahnuť nielen prosperitu pre firmy, ale aj pre jednotlivcov, ktorí tvoria ich základ. Boj proti diskriminácii začína vzdelávaním a osvetou, ktoré napomáhajú vytvárať kultúru rovnosti a rešpektu. 

Zdroje: 

• Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)  
• Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) 
• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania 
• http://diskriminacia.sk/najvyssi-sud-o-diskriminacii/#more-10774 
• http://diskriminacia.sk/moznosti-ochrany/#2