Keď pracovný zápal pomaly vyhasína

Čo je burnout?

Syndróm burnout alebo syndróm vyhorenia predstavuje stav psychického vyčerpania, ktoré je spôsobené prežívaním kontinuálneho stresu v práci. Jedná sa o duševný stav, sprevádzaný pocitmi frustrácie, únavy a apatie. Základom jeho vzniku je nedostatočná schopnosť človeka vyrovnať sa s každodennou záťažou a nárokmi, ktoré sú na neho v pracovnej oblasti kladené.

Ako sa burnout prejavuje?

Príznaky syndrómu vyhorenia možno pozorovať v rovine psychickej, fyzickej i sociálnej. Na psychickej úrovni sa prejavuje najmä pocitmi úzkosti, smútku, beznádeje, depresívnym ladením, negativizmom, stratou motivácie, utlením emocionality, kreativity a iniciatívy, zníženým sebavedomím a pod. Z fyzického hľadiska sa u človeka môžu objaviť bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, bolesti pri srdci či zmeny srdcovej frekvencie, problémy s dýchaním, poruchy spánku a celková únava organizmu. V sociálnej oblasti dochádza k prejavom nezáujmu, hostility a cynizmu voči osobám, s ktorými človek prichádza v práci do styku (najmä voči klientom / pacientom / zákazníkom, ale i kolegom), k poklesu sociability či narastaniu konfliktov. V dôsledku syndrómu vyhorenia sa mení vzťah jednotlivca k sebe samému, k ľuďom v jeho okolí, no predovšetkým k svojej práci. Človek zažíva sklamanie z nenaplnených potrieb, je konfrontovaný s realitou, ktorá nezodpovedá jeho profesijným očakávaniam. Pochybuje o svojich odborných kvalitách, pociťuje nechuť k práci a jeho pracovný výkon klesá. V súvislosti s charakteristikou burnoutu je nutné poznamenať, že jeho príznaky sa dostavujú postupne – nejedná sa totiž o statický stav, ale o proces, ktorý má konkrétny priebeh / vývoj.

Čo môže byť príčinou burnoutu?

Syndróm vyhorenia pramení z chronického stresu, spätého s vysokým pracovným tempom a neustále rastúcimi požiadavkami na výkonnosť zamestnancov. Dôvodom jeho vzniku je preťaženosť pracovnými úlohami v kombinácii s pocitom nedocenenia za snahu vynaloženú na ich splnenie. Odborníci rozlišujú konkrétne profesie, ktoré patria z hľadiska výskytu burnoutu medzi rizikové. Najviac ohrozenými sú v tomto smere tzv. pomáhajúce profesie, ktoré sú v každodennom kontakte s ľuďmi, teda napr. lekári a zdravotné sestry, psychológovia a psychoterapeuti, sociálni pracovníci, učitelia, právnici, policajti, ale aj pracovníci na úradoch, v bankách a pod. Po osobnostnej stránke sa jedná najmä o ľudí s vysokou mierou senzitivity a empatie, s nízkou mierou asertivity a sebahodnotenia, vyznačujúcich sa pedantnosťou, perfekcionizmom a neschopnosťou relaxovať. Zdrojom burnoutu môžu byť tiež monotónne pracovné činnosti, ktoré sa pre človeka stali nezáživným stereotypom bez hlbšieho významu. Vznik syndrómu vyhorenia nemusí mať len subjektívne, ale i objektívne príčiny – hoci sa na prvý pohľad zdá, že sa jedná o problém zo strany jednotlivca, jeho prítomnosť môže byť znakom nesprávne fungujúcich procesov v organizácii (napr. nevhodný prístup manažmentu / vedenia organizácie, ktoré vyvíja na zamestnancov sústavný tlak a prideľuje im neadekvátne množstvo úloh, pričom im nie je schopné zabezpečiť dostatočnú sociálnu a psychickú podporu a zodpovedajúce finančné ohodnotenie).

Ako sa s burnoutom vysporiadať?

Pri syndróme vyhorenia je veľmi dôležité jeho včasné rozpoznanie. Pokiaľ sa človeku podarí identifikovať ho ešte v prvotných fázach, šanca na úspešné odstránenie tohto problému je pomerne vysoká. Čím dlhšie však s burnoutom žijeme, tým ťažšie je proti nemu bojovať. Kľúčovou je v tomto smere prevencia. V rámci prevencie syndrómu vyhorenia je základom dôsledne oddeľovať pracovný život od osobného, dodržiavať zásady psychohygieny, mať zdravý životný štýl, pozitívne myslenie, správny time management, dostatočnú sociálnu podporu a v neposlednom rade otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Na burnout však dopláca nielen zamestnanec, ale aj celá organizácia, ktorá pociťuje ekonomické dopady zníženej pracovnej výkonnosti / produktivity práce, nižšej angažovanosti pracovníkov, pracovných absencií či fluktuácie zamestnancov v dôsledku vyhorenia. Preto je participácia na predchádzaní a riešení tohto negatívneho javu ako v záujme jednotlivca, tak aj organizácie. Na individuálnej úrovni (zamestnanec) sa odporúča predovšetkým znížiť pracovné tempo, osvojiť si stratégie zvládania stresu a techniky relaxácie či meditácie, pravidelne regenerovať sily, venovať sa svojim záľubám a koníčkom či upraviť životosprávu a niektoré pracovné návyky. Je dôležité zvážiť, či je z hľadiska riešenia burnoutu nutné pristúpiť k radikálnym krokom, akými sú napr. zmena zamestnávateľa alebo dokonca svojho povolania, resp. či by nebolo vhodnejšie / postačujúce iniciovať zmenu v rámci aktuálneho zamestnania. Na organizačnej úrovni (zamestnávateľ) je potrebné zabezpečiť zmeny v rámci firemnej kultúry a prístupu k pracovníkom, napr. zvýšiť účasť zamestnancov na rozhodovaní, zlepšiť komunikáciu a podporiť tvorbu programov zameraných na kariérne poradenstvo, programov ďalšieho vzdelávania, tréningových, kondičných či supervíznych programov.

Hrozí burnout aj vám?

Ak sa na základe toho, čo ste si práve prečítali, obávate, že patríte medzi ľudí postihnutých syndrómom vyhorenia, skúste si sami pre seba úprimne zodpovedať nasledujúce otázky:

• Je vaše pracovné tempo vysoké, no samotná práca vás čím ďalej, tým menej uspokojuje? Pochybujete o zmysluplnosti vašej práce?
• Cítite sa byť v práci nedocenený? Zdá sa vám, že za vykonanú prácu a vašu snahu nedostávate potrebné uznanie?
• Je pre vás ťažké ráno vstať a ísť do práce? Chodievate do práce s nechuťou / odporom?
• Máte pocit, že vás vaša práca ubíja a odoberá vám energiu? Rýchlo sa v práci unavíte a na konci dňa ste vyčerpaný, akoby ste ťažko fyzicky pracovali?
• Obťažuje vás kontakt s klientmi či dokonca s kolegami? Vedia vás vyviesť z miery a nemáte chuť s nimi prísť do styku?
• Vykonávate pracovné činnosti viac-menej mechanicky? Máte pocit, že vám vaša práca už nemôže priniesť nič nové?
• Trápia vás časté bolesti hlavy, chrbtice, svalov či kĺbov? Ťažšie sa sústredíte, ste apatický, trpíte tráviacimi ťažkosťami, poruchami spánku?
• Nedovoľuje vám práca venovať sa vašim záľubám a koníčkom?
• Nemáte motiváciu zdokonaľovať sa v práci, venovať sa profesijnému rozvoju či ďalej sa vzdelávať?
• Je pre vás stále ťažšie pociťovať úprimnú radosť a potešenie z práce?

Pokiaľ ste na väčšinu uvedených otázok odpovedali kladne, je možné, že syndróm vyhorenia postretol aj vás alebo máte predispozície na jeho vznik. Prítomnosť tohto syndrómu sa však zisťuje prostredníctvom špeciálnych psychologických metód (predovšetkým dotazníkov), preto je dôležité poradiť sa o tomto probléme s odborníkom.