Diskriminácia na pracovnom trhu je vďaka COVID-19 omnoho výraznejšia

Bratislava – Pandemická situácia COVID-19 vytvorila na trhu práce počas roku 2020 obrovskú kariérnu trhlinu v živote mnohých ľudí. V priebehu poradenského procesu sa začíname stretávať s veľmi špecifickou skupinou osôb, ktoré sú na trhu diskriminované najmä z dôvodu ich predchádzajúceho kariérneho zaradenia. Jedná sa najmä o segmenty ovplyvnené obmedzeniami pandémiou, ako sú napríklad kultúra a kreatívny priemysel, šport a telovýchova, či služby zamerané na starostlivosť o telo. Ďalšou osobitnou kategóriou sú ľudia vstupujúci alebo opätovne sa vracajúci na trh práce. Patria sem najmä študenti či absolventi škôl a ženy po materskej či rodičovskej dovolenke. 

Začiatkom roka 2020 občianske združenie MARTINO – Inštitút rozvoja spoločnosti získalo grant na projekt s názvom „Inštitucionálne poradenstvo na boj proti diskriminácii“. Cieľom tohto projektu je realizácia bezplatného poradenstva na prevenciu a elimináciu všetkých foriem diskriminácie na trhu práce v Bratislavskom kraji. Počas uplynulého roka sa podarilo poskytnúť poradenstvo 64 osobám, z ktorých 47 osôb bolo v čase vstupu do poradenského procesu zamestnaných alebo samostatne zárobkovo činných. Z celkového počtu klientov bolo 66 % žien, pričom väčšina z nich (78 %) bola zamestnaná v čase, kedy združenie kontaktovali so záujmom o poradenstvo. Veľmi zaujímavou skúsenosťou z uplynulého roka je pre fakt, že diskrimináciu pociťujú na trhu práce takmer rovnako intenzívne muži, ako aj ženy.

U klientov sa združenie stretáva s témami, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu života a spokojnosť s ním. Stratu zamestnania a zníženie príjmov emocionálne silnejšie prežívajú muži, ktorí vnímajú svoje postavenie v spoločnosti ako hlava rodiny, ktorá musí zabezpečiť pre túto rodinu živobytie. Ženy – matky, s ktorými sa stretávame, sa kvôli zníženým príjmom v rodine vracajú do pracovného procesu z materskej alebo rodičovskej dovolenky. Prežívajú obrovský tlak z opätovného zaradenia do pracovných tímov a cítia sa diskriminované najmä svojim záujmom o vlastné deti. Majú chuť vracať sa z práce po pracovnom čase bez vykonávania nadčasov, do ktorých ich zamestnávatelia často nepriamo nútia. Avšak omnoho vyšší tlak spôsobujú sociálne väzby a porovnávanie sa s časom tráveným na pracovisku u kolegov, ktorí nie sú zaťažení rodičovskými povinnosťami.

Počas realizácie aktivít projektu sme sa stretli aj so skupinou študentov či absolventov (21 klientov, z toho 15 žien), ktorí si vôbec nie sú istí tým, či venovali svoje študijné roky správnemu odboru, pretože v súčasnej situácii je pre nich prakticky nemožné nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer a sú vďační už len za účasť na pracovnom pohovore. Absolventi bez skúseností majú handicap pri vstupe na pracovný trh, avšak pandémia spôsobila v mnohých odboroch zastavenie študentských programov či stáží. Mladí ľudia teda nemajú možnosť získať skúsenosti vo veľmi špecializovaných odboroch a prechádzajú do segmentov, kde je im ich vzdelanie prakticky zbytočné. S týmto sa združenie stretávalo najmä u klientov z kreatívneho priemyslu a telovýchovy či športu. Poradcovia hľadia na to, ako sa pandémia stala katalyzátorom rozvoja technických a priemyselných odvetví, avšak mnohé z nich začína rovnako tlačiť do úzadia až postupného zániku. Predpokladáme, že výsledkom tejto situácie môže byť ďalšia generačná priepasť, ktorá v minulosti vznikla vo vzťahu k remeselníckym odvetviam najmä kvôli tomu, že tieto práce boli nízko finančne hodnotené. Avšak pandémia vytvára odlišnú situáciu, keďže motivácia o spomínané segmenty na trhu je, no realizácia nie je pracovníkom umožnená. Môžeme očakávať, že dôjde k zlepšeniu situácie a pracovný trh zostane zachovaný a pevný aj pre špecifické segmenty klientov.